Prejsť na:
DRUHÁ VEĽKONOČNÁ NEDEĽA v roku A,
DRUHÁ VEĽKONOČNÁ NEDEĽA v roku B,
DRUHÁ VEĽKONOČNÁ NEDEĽA v roku C,
PONDELOK po Druhej veľkonočnej
nedeli,
UTOROK po Druhej veľkonočnej nedeli,
STREDA po Druhej veľkonočnej nedeli,
ŠTVRTOK po Druhej veľkonočnej nedeli,
PIATOK po Druhej veľkonočnej nedeli,
SOBOTA po Druhej veľkonočnej nedeli,
DRUHÁ VEĽKONOČNÁ NEDEĽA v roku A
Čítanie zo Skutkov Apoštolov 2,42-47
Pokrstení
sa vytrvalo zúčastňovali na učení apoštolov a na bratskom spoločenstve, na
lámaní chleba a na modlitbách. Všetkých sa zmocňovala bázeň; prostredníctvom
apoštolov sa dialo množstvo divov a znamení. Všetci, čo uverili, boli pospolu a
všetko mali spoločné. Predávali pozemky a majetky a rozdeľovali ich všetkým,
podľa toho, ako kto potreboval. Deň čo deň svorne zotrvávali v chráme, po
domoch lámali chlieb a s radosťou a úprimným srdcom požívali pokrm. Chválili
Boha a boli milí všetkému ľudu. A Pán každý deň rozmnožoval tých, čo mali byť
spasení.
Počuli sme Božie slovo.
O.
– Oslavujme Pána, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
Teraz
nech hovorí Izrael, že Pán je dobrý, že jeho milosrdenstvo trvá naveky. Teraz
nech hovorí dom Áronov: jeho milosrdenstvo trvá
naveky. Teraz nech hovoria všetci bohabojní: jeho milosrdenstvo trvá naveky. –
O.
Prudko
dorážali na mňa, aby som sa zrútil, no Pán mi pomohol. Moja sila a chvála je
Pán, on sa mi stal záchrancom. Hlas plesania nad záchranou znie v stánkoch
spravodlivých . – O.
Kameň,
čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným. To sa stalo na pokyn Pána; vec
v našich očiach obdivuhodná. Toto je deň, ktorý učinil Pán, plesajme a radujme
sa z neho. – O.
Čítanie z Prvého listu svätého apoštola Petra 1,3-9
Nech je
zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás vo svojom veľkom
milosrdenstve vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych znovuzrodil
pre živú nádej, pre neporušiteľné, nepoškvrnené a nevädnúce dedičstvo. Ono sa
uchováva pre vás v nebi. Vás Božia moc vierou chráni pre spásu, ktorá je
pripravená zjaviť sa v poslednom čase. Preto sa radujete, hoci sa teraz, ak
treba, trochu aj rmútite pre rozličné skúšky, aby vám vaša vyskúšaná viera,
omnoho vzácnejšia ako pominuteľné zlato, ktoré sa tiež skúša ohňom, bola na
chválu, slávu a česť vtedy, keď sa zjaví Ježiš Kristus. Vy ho milujete, hoci
ste ho nevideli. Ani teraz ho nevidíte, ale veríte a jasáte nevýslovnou
radosťou, plnou slávy, že dosahujete cieľ svojej viery – spásu duší.
Počuli sme Božie slovo.
O. – Aleluja. –
Tomáš,
uveril si, pretože si ma videl; blahoslavení tí, čo nevideli a uverili.
Čítanie
zo svätého evanjelia podľa Jána 20,19-31
Večer v
ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení
za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj
vám!” Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána.
A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.” Keď
to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu
odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.” Tomáš,
jeden z Dvanástich, nazývaný Didymus, nebol s nimi,
keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.” Ale on im
povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do
rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.” O osem dní boli
jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli
zatvorené, stal si doprostred a povedal: „Pokoj vám!” Potom povedal Tomášovi:
„Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď
neveriaci, ale veriaci!” Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!” Ježiš mu
povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a
uverili.” Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho iných znamení,
ktoré nie sú zapísané v tejto knihe. Ale toto je napísané, aby ste verili, že
Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene.
Počuli sme slovo Pánovo.
DRUHÁ VEĽKONOČNÁ NEDEĽA v roku B
Čítanie zo Skutkov
apoštolov 4,
32-35
Množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu. A nik z nich nehovoril, že niečo z toho, čo mal, je jeho, ale všetko mali spoločné. Apoštoli veľkou silou vydávali svedectvo o zmŕtvychvstaní Pána Ježiša a na všetkých spočívala veľká milosť, veď medzi nimi nebolo núdzneho, lebo všetci, čo mali polia alebo domy, predávali ich a čo za ne utŕžili, prinášali a kládli apoštolom k nohám, a rozdeľovalo sa každému podľa toho, kto ako potreboval.
Počuli sme Božie slovo.
O.
– Oslavujme Pána, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
Teraz
nech hovorí Izrael, že Pán je dobrý, že jeho milosrdenstvo trvá naveky. Teraz
nech hovorí dom Áronov: jeho milosrdenstvo trvá
naveky. Teraz nech hovoria všetci bohabojní: jeho milosrdenstvo trvá naveky. –
O.
Pánova
pravica mocne zasiahla, Pánova pravica ma zdvihla. Ja nezomriem, budem žiť a
vyrozprávam skutky Pánove. Prísne ma Pán potrestal, no nevydal ma smrti
napospas. – O.
Kameň,
čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným. To sa stalo na pokyn Pána; vec
v našich očiach obdivuhodná. Toto je deň, ktorý učinil Pán, plesajme a radujme
sa z neho. – O.
Čítanie z Prvého listu svätého
apoštola Jána 5, 1-6
Milovaní,
každý, kto verí, že Ježiš je Kristus, narodil sa z Boha. A každý, kto miluje Boha
ako Otca, miluje aj toho, kto sa z neho narodil. Podľa toho poznáme, že
milujeme Božie deti, keď milujeme Boha a plníme jeho prikázania. Lebo láska k
Bohu spočíva v tom, že zachovávame jeho prikázania. A jeho prikázania nie sú
ťažké. Veď všetko, čo sa narodilo z Boha, premáha svet. A tým víťazstvom, ktoré
premohlo svet, je naša viera. Veď kto iný premáha svet, ak nie ten, kto verí,
že Ježiš je Boží Syn? On je ten, ktorý prišiel skrze vodu a krv, Ježiš Kristus.
Nielen skrze vodu, ale skrze vodu a krv. A Duch to dosvedčuje, pretože Duch je
pravda.
Počuli sme Božie slovo.
O. – Aleluja. –
Tomáš,
uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli a uverili.
Čítanie zo svätého evanjelia podľa
Jána 20, 19-31
Večer v
ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení
za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj
vám!” Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli
Pána. A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.”
Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu
odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.” Tomáš,
jeden z Dvanástich, nazývaný Didymus, nebol s nimi,
keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.” Ale on im
povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do
rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.” O osem dní boli
jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli
zatvorené, stal si doprostred a povedal: „Pokoj vám!” Potom povedal Tomášovi:
„Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď
neveriaci, ale veriaci!” Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!” Ježiš mu
povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli a
uverili.” Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho iných znamení,
ktoré nie sú zapísané v tejto knihe. Ale toto je napísané, aby ste verili, že
Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene.
DRUHÁ VEĽKONOČNÁ NEDEĽA v roku C
Čítanie zo Skutkov apoštolov 5,12-16
Rukami apoštolov sa dialo množstvo znamení a divov medzi ľudom. Všetci
svorne zotrvávali v Šalamúnovom stĺporadí. Ale nik iný sa k nim neodvážil
pripojiť, no ľud ich velebil a čím ďalej, tým viac pribúdalo veriacich Pánovi;
veľké množstvo mužov a žien.
Ešte aj na ulice vynášali chorých a kládli ich na postele a lôžka, aby
aspoň Petrova tôňa padla na niektorého z nich, keď tade pôjde. Aj z miest okolo
Jeruzalema sa zbiehalo množstvo ľudu, prinášali chorých a trápených nečistými
duchmi a všetci sa uzdravovali.
Počuli
sme Božie slovo.
O. – Oslavujme Pána, lebo je dobrý, lebo
jeho milosrdenstvo trvá naveky. Alebo: Aleluja
Teraz nech
hovorí Izrael, že Pán je dobrý, že jeho milosrdenstvo trvá naveky.
Teraz nech
hovorí dom Áronov: jeho milosrdenstvo trvá naveky.
Teraz nech
hovoria všetci bohabojní: jeho milosrdenstvo trvá naveky. – O.
Kameň, čo
stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným.
To sa stalo na
pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná.
Toto je deň,
ktorý učinil Pán, plesajme a radujme sa z neho. – O.
Pane, spas ma;
Pane, daj mi úspech.
Požehnaný,
ktorý prichádza v mene Pánovom.
Požehnávame
vás z domu Pánovho. Boh, Pán je naším svetlom. – O.
Čítanie
z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána
1,9-11a.12-13.17-19
Ja, Ján, váš brat a spoločník v súžení, v kráľovstve a vo vytrvalosti v
Ježišovi, bol som pre Božie slovo a Ježišovo svedectvo na ostrove, ktorý sa volá
Patmos. V Pánov deň som bol vo vytržení a počul som
za sebou hlas mohutný ako zvuk poľnice hovoriť: „Čo vidíš, napíš do knihy a
pošli siedmim cirkvám.”
Obrátil som sa, aby som pozoroval hlas, čo so mnou hovoril. A keď som sa
obrátil, videl som sedem zlatých svietnikov a uprostred svietnikov kohosi, ako
Syna človeka, oblečeného do dlhého rúcha a cez prsia prepásaného zlatým pásom.
Keď som ho uvidel, padol som mu k nohám ako mŕtvy. On položil na mňa
svoju pravicu a povedal: „Neboj sa! Ja som Prvý a Posledný a Živý. Bol som
mŕtvy, a hľa, žijem na veky vekov a mám kľúče od smrti a podsvetia. Napíš teda,
čo si videl: čo je a čo sa má stať potom.”
Počuli
sme Božie slovo.
O.
– Aleluja. –
Tomáš, uveril si, pretože si ma videl; blahoslavení tí, čo nevideli, a
uverili.
Čítanie
zo svätého evanjelia podľa Jána 20,19-31
Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred
Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a
povedal im: „Pokoj vám!” Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa
zaradovali, keď videli Pána.
A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.”
Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu
odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.”
Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Didymus,
nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme
Pána.” Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a
nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku,
neuverím.”
O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel
Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: „Pokoj vám!”
Potom povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju
do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!”
Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!”
Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo
nevideli a uverili.”
Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho iných znamení, ktoré
nie sú zapísané v tejto knihe. Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš
je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene.
Počuli
sme slovo Pánovo.
Čítanie zo Skutkov apoštolov 4,23-31
Keď Petra
a Jána prepustili, išli k svojim a rozpovedali, čo im hovorili veľkňazi a
starší. Keď ich vypočuli, jednomyseľne pozdvihli hlas k Bohu a hovorili:
„Pane, ty si
stvoril nebo a zem i more a všetko, čo je v nich. Ty si skrze Ducha Svätého
ústami svojho služobníka, nášho otca Dávida, povedal:
‚Prečo sa
búria pohania? Prečo národy snujú plány daromné? Povstávajú pozemskí králi a
vladári sa spolčujú proti Pánovi a proti jeho Pomazanému.‘
V tomto
meste sa naozaj spolčili Herodes a Poncius Pilát s
pohanmi a s izraelským ľudom proti tvojmu svätému Služobníkovi Ježišovi,
ktorého si pomazal, aby vykonali všetko, čo tvoja ruka a vôľa vopred určili, že
sa má stať.
A teraz, Pane,
pozri na ich hrozby a daj, aby tvoji služobníci hlásali tvoje slovo so všetkou
odvahou. Vystri svoju ruku, aby sa skrze meno tvojho svätého Služobníka Ježiša
diali uzdravenia, znamenia a divy.“
A keď sa pomodlili,
zatriaslo sa miesto, na ktorom boli zhromaždení, všetkých naplnil Svätý Duch a
smelo hlásali Božie slovo.
Počuli sme
Božie slovo.
O. – Šťastní sú všetci, čo sa spoliehajú
na Pána. Alebo: Aleluja.
Prečo sa búria pohania? * Prečo
národy snujú plány daromné?
Povstávajú pozemskí králi + a
vladári sa spolčujú * proti Pánovi a proti jeho
pomazanému:
„Rozbime ich okovy * a ich jarmo zhoďme zo seba!“ – O.
Ten, čo na nebesiach prebýva, sa im vysmieva; * Pán ich privedie na posmech.
Raz na nich rozhorčene zavolá * a
svojím hnevom ich vydesí:
„Veď ja
som ustanovil svojho kráľa * na svojom svätom
vrchu Sione!“ - O.
Zvestujem Pánovo rozhodnutie: + Pán
mi povedal: „Ty si môj syn. * Ja som ťa dnes
splodil.
Žiadaj si odo mňa a dám ti do dedičstva národy * a do vlastníctva celú zem.
Budeš nad nimi panovať žezlom
železným * a rozbiješ ich jak hrnce hlinené. – O.
O. – Aleluja. –
Ak ste s Kristom vstali z mŕtvych,
hľadajte, čo je hore, kde Kristus sedí po pravici Boha!
Čítanie zo svätého evanjelia podľa Jána 3,1-8
Medzi
farizejmi bol človek, menom Nikodém, popredný muž u Židov. On prišiel v noci k
Ježišovi a povedal mu: „Rabbi, vieme, že si prišiel
od Boha ako učiteľ, lebo nik nemôže robiť také znamenia, aké ty robíš, ak nie
je s ním Boh.“
Ježiš mu
odpovedal: „Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí zhora, nemôže uzrieť
Božie kráľovstvo.“
Nikodém mu
vravel: „Ako sa môže človek narodiť, keď je už starý? Azda môže druhý raz vojsť
do lona svojej matky a narodiť sa?“
Ježiš
odpovedal: „Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha,
nemôže vojsť do Božieho kráľovstva.
Čo sa
narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je duch. Nečuduj sa, že som
ti povedal: Musíte sa znova narodiť. Vietor veje, kam chce; počuješ jeho šum,
ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide. Tak je to s každým, kto sa narodil z
Ducha.“
Počuli sme
slovo Pánovo.
Čítanie zo Skutkov apoštolov 4, 32-37
Množstvo veriacich
malo jedno srdce a jednu dušu. A nik z nich nehovoril, že niečo z toho, čo mal,
je jeho, ale všetko mali spoločné.
Apoštoli
veľkou silou vydávali svedectvo o zmŕtvychvstaní Pána; Ježiša a na všetkých
spočívala veľká milosť, veď medzi nimi nebolo núdzneho, lebo všetci, čo mali
polia alebo domy, predávali ich a čo za ne utŕžili, prinášali a kládli
apoštolom k nohám, a rozdeľovalo sa každému podľa toho, kto ako potreboval.
Aj Jozef,
ktorému apoštoli dali meno Barnabáš, čo v preklade znamená syn Útechy, levita, rodom Cyperčan, mal roľu, predal ju a peniaze
priniesol a položil apoštolom k nohám.
Počuli sme
Božie slovo.
O. – Pán kraľuje, oslavujme ho. Alebo: Aleluja.
Pán kraľuje, velebou sa zaodel; * zaodel sa Pán, udatnosťou sa prepásal. – O.
Tak upevnil zemekruh,
že sa nezachveje. * Pevný je tvoj trón oddávna,
ty si od vekov. – O.
Veľmi vierohodné sú tvoje
svedectvá; * tvojmu domu, Pane, patrí posvätná
úcta po všetky časy. – O.
O. – Aleluja. –
Syn človeka musí byť vyzdvihnutý,
aby každý, kto verí, mal v ňom večný život.
Čítanie zo svätého evanjelia podľa Jána 3,7b-15
Ježiš
povedal Nikodémovi: „Musíte sa znova narodiť. Vietor veje, kam chce; počuješ
jeho šum, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide. Tak je to s každým, kto sa
narodil z Ducha.“
Nikodém sa
ho opýtal: „Ako sa to môže stať?“
Ježiš mu
odvetil: „Ty si učiteľ Izraela a toto nevieš? Veru, veru, hovorím ti: Hovoríme
o tom, čo poznáme, a svedčíme o tom, čo sme videli, a neprijímate naše
svedectvo. Ak neveríte, keď vám hovorím o pozemských veciach, akože uveríte,
keď vám budem rozprávať o nebeských?
Nik
nevystúpil do neba, iba ten, čo zostúpil z neba, Syn človeka.
A ako
Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby
každý, kto verí, mal v ňom večný život.“
Počuli sme
slovo Pánovo.
Čítanie zo Skutkov apoštolov 5,17-26
Vystúpil
veľkňaz a všetci, čo boli s ním – teda sekta saducejov
–‚ a plní žiarlivosti položili na apoštolov ruky a vrhli ich do mestského
väzenia.
Ale Pánov
anjel otvoril v noci dvere väzenia, vyviedol ich a povedal:
„Choďte,
staňte si v chráme a hlásajte ľudu všetky slová tohoto
života!“ Oni počúvli, zavčas rána vošli do chrámu a učili.
Keď
prišiel veľkňaz a ti, čo boli s ním, zvolali veľradu a všetkých starších zo
synov Izraela a poslali do väzenia, aby ich priviedli. Ale keď ta sluhovia
prišli, vo väzení ich nenašli. Vrátili sa teda a hlásili:
„Väzenie
sme našli dôkladne zatvorené a strážnici stáli pri dverách; no keď sme
otvorili, vnútri sme nenašli nikoho.“
Keď
veliteľ chrámovej stráže a veľkňazi počuli tieto slová, boli v pomykove, čo sa
to vlastne stalo.
Tu ktosi
prišiel a oznámil im: „Muži, ktorých ste vrhli do žalára, stoja v chráme a
učia ľud.“
Veliteľ
stráže hneď odišiel so sluhami a priviedol ich – ale nie násilne, lebo sa báli
ľudu, aby ich neukameňoval.
Počuli sme
Božie slovo.
O. – Pán ma vyslobodil zo všetkej hrôzy.
Alebo: Aleluja.
Pána chcem velebiť v každom čase, * moje ústa budú ho vždy chváliť.
V Pánovi sa bude chváliť moja duša; * nechže to počujú pokorní a nech sa tešia. – O.
Velebte so mnou Pána * a
oslavujme jeho meno spoločne.
Hľadal som Pána a on ma vyslyšal * a vytrhol ma zo všetkej hrôzy. – O.
Na neho hľaďte a budete žiariť * a
tvár vám nesčervenie hanbou.
Úbožiak zavolal a Pán ho vyslyšal *
a vyslobodil ho zo všetkých tiesní. -O.
Ako strážca sa utáborí anjel Pánov okolo bohabojných * a vyslobodí ich.
Skúste a presvedčte sa, aký dobrý
je Pán; * šťastný človek, čo sa utieka
k nemu. – O.
O. – Aleluja. –
Boh tak miloval svet, že dal svojho
jednorodeného Syna; každý, kto v neho verí, má večný život.
Čítanie zo svätého evanjelia podľa Jána 3,16-21
Ježiš
povedal Nikodémovi:
„Boh tak
miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho
verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet
odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil.
Kto v neho
verí, nie je súdený. Ale kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno
Jednorodeného Božieho Syna.
A súd je v
tomto: Svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich
skutky boli zlé.
Veď každý,
kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky neboli
odhalené. Ale kto koná pravdu, ide na svetlo, aby bolo vidieť, že svoje skutky koná
v Bohu.“
Počuli sme
slovo Pánovo.
Čítanie zo Skutkov apoštolov 5,27-33
Keď
apoštolov priviedli, postavili ich pred veľradu a veľkňaz sa ich opýtal:
„Nezakázali sme vám prísne učiť v tom mene?! A vy ste naplnili Jeruzalem svojím
učením a chcete na nás uvaliť krv toho človeka.“
Peter a
apoštoli odpovedali: „Boha treba viac poslúchať ako ľudí. Boh našich otcov
vzkriesil Ježiša, ktorého ste vy zavesili na drevo a zavraždili. Jeho Boh
svojou pravicou povýšil za Vládcu a Spasiteľa, aby daroval Izraelu pokánie a
odpustenie hriechov. A my sme toho svedkami aj Duch Svätý, ktorého Boh dal tým,
čo ho poslúchajú.“
Keď to
počuli, pukali od zlosti a chceli ich zabiť.
Počuli sme
Božie slovo.
O. – Pán ma vyslobodil zo všetkej
hrôzy. Alebo: Aleluja.
Pána chcem velebiť v každom čase * moje
ústa budú ho vždy chváliť.
Skúste a presvedčte sa, aký dobrý
je Pán; * šťastný človek, čo sa utieka
k nemu. – O.
Tvár Pánova sa odvracia od tých, čo robia zlo, * a vyhladzuje ich pamiatku zo zeme.
Spravodliví
volali a Pán ich vyslyšal * a vyslobodil ich zo
všetkých tiesní. – O.
Pán je pri tých, čo majú srdce skrúšené, * a zachraňuje zlomených na duchu.
Spravodliví majú utrpení veľa, * ale Pán ich vyslobodí zo všetkých. – O.
O. – Aleluja. –
Tomáš, uveril si, pretože si ma
videl; blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.
Čítanie zo svätého evanjelia podľa Jána 3,31-36
Ježiš
povedal Nikodémovi:
„Kto
prichádza zhora, je nad všetkých. Kto je zo zeme, patrí zemi a hovorí pozemsky.
Kto prichádza z neba, je nad všetkých a svedčí o tom, čo videl a počul, ale nik
neprijíma jeho svedectvo. Kto prijíma jeho svedectvo, potvrdzuje, že Boh je
pravdivý.
Lebo
ten, koho poslal Boh, hovorí Božie slová, pretože on nedáva Ducha podľa miery. Otec
miluje Syna a dal mu do rúk všetko. Kto verí v Syna, má večný život, ale kto
Synovi neverí, neuzrie život a spočinie na ňom Boží hnev.“
Počuli sme
slovo Pánovo.
Čítanie zo Skutkov apoštolov 5,34-42
Vo veľrade
vstal istý farizej, menom Gamaliel, učiteľ zákona,
ktorého si vážil všetok ľud. Rozkázal tých ľudí vyviesť na chvíľu von a im
povedal:
„Mužovia,
Izraeliti, dobre si rozmyslite, čo chcete urobiť s týmito ľuďmi. Lebo pred
nedávnom povstal Teudas a hovoril, že on je niekým, a
pridalo sa k nemu okolo štyristo mužov. No zabili ho a všetci, čo mu verili,
boli rozprášení a zničení. Po ňom v dňoch súpisu povstal Júda
Galilejský a strhol za sebou ľud. Aj on zahynul a
všetci jeho stúpenci sa rozpŕchli.
Preto vám
teraz hovorím: Nechajte týchto ľudí a prepustite ich, lebo ak je tento zámer
alebo toto dielo od ľudí, rozpadne sa, ale ak je od Boha, nebudete ich môcť
rozvrátiť. Aby ste sa neocitli v boji proti Bohu!“
I
súhlasili s ním. Zavolali apoštolov, dali ich zbičovať, prikázali im, že nesmú
hovoriť v Ježišovom mene, a prepustili ich. A oni odchádzali z veľrady
natešení, že boli uznaní za hodných znášať potupu pre toto meno.
A
neprestávali deň čo deň učiť v chráme i po domoch a zvestovať Krista. Ježiša.
Počuli sme
Božie slovo.
O. – Pán je moje svetlo a moja spása. Alebo: Aleluja.
Pán je moje svetlo a moja spása, * koho
sa mám báť?
Pán je ochranca môjho života, * pred kým sa mám strachovať?
– O.
O jedno prosím Pána a za tým túžim,
* aby som mohol bývať v dome Pánovom po všetky dni svojho života,
aby som pociťoval nehu Pánovu * a obdivoval jeho chrám. –
O.
Verím, že uvidím dobrodenia Pánove * v krajine žijúcich.
Očakávaj Pána a buď statočný; * srdce maj silné a drž sa Pána. – O.
O. – Aleluja. –
Nielen z chleba žije človek, ale z
každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.
Čítanie zo svätého evanjelia podľa Jána 6,1-15
Ježiš
odišiel na druhý breh Galilejského čiže Tiberiadského mora. Šlo za ním veľké množstvo ľudí, lebo
videli znamenia, ktoré robil na chorých.
Ježiš
vystúpil na vrch a tam si sadol so svojimi učeníkmi. Blízko boli židovské
sviatky Veľkej noci.
Keď Ježiš
zdvihol oči a videl, že k nemu prichádza veľké množstvo ľudí, povedal Filipovi:
„Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli?“
Ale to
povedal len preto, že ho skúšal. Lebo sám vedel, čo urobí.
Filip mu
odpovedal: „Ani za dvesto denárov chleba nebude stačiť, ak sa má každému ujsť
čo len kúsok.“
Jeden z
jeho učeníkov, Ondrej, brat Šimona Petra, mu povedal: „Je tu chlapec, ktorý má
päť jačmenných chlebov a dve ryby. Ale čo je to pre toľkých!?“
Ježiš
povedal: „Usaďte ľudí!“
Na tom
mieste bolo mnoho trávy. A mužov si tam posadalo okolo päťtisíc.
Tu Ježiš
vzal chleby, vzdával vďaky a rozdával sediacim; podobne aj z rýb, koľko chceli.
Keď sa
nasýtili, povedal svojim učeníkom: „Pozbierajte zvyšné odrobiny, aby nič
nevyšlo nazmar!“ Pozbierali teda a odrobinami z piatich jačmenných chlebov,
ktoré zostali po tých, čo jedli, naplnili dvanásť košov.
Keď ľudia
videli, aké znamenie urobil, hovorili: „Toto je naozaj ten prorok, ktorý
má prísť na svet.“
Ale keď
Ježiš spoznal, že chcú prísť, zmocniť sa ho a urobiť ho kráľom, znova sa
utiahol na vrch celkom sám.
Počuli sme
slovo Pánovo.
Čítanie zo Skutkov apoštolov 6,1-7
V tých dňoch,
keď počet učeníkov rástol, Helenisti začali šomrať na
Hebrejov, že pri každodennom obsluhovaní zanedbávajú ich vdovy.
Preto
Dvanásti zvolali zhromaždenie učeníkov a povedali: „Nie je správne, aby sme my
zanedbávali Božie slovo a obsluhovali pri stoloch. Preto si, bratia,
vyhliadnite spomedzi seba sedem osvedčených mužov, plných Ducha a múdrosti, a
na túto úlohu ustanovíme ich. My sa budeme celkom venovať modlitbe a službe
slova.“
Táto reč
sa páčila celému zhromaždeniu a vyvolili si Štefana, muža plného viery a Ducha
Svätého, ďalej Filipa, Prochora, Nikanora,
Timona, Parmenáša a
Mikuláša, prozelytu z Antiochie.
Postavili ich pred apoštolov a oni sa modlili a vložili na nich ruky.
Božie
slovo sa šírilo a počet učeníkov v Jeruzaleme veľmi rástol. Aj veľa kňazov
poslušne prijalo vieru.
Počuli sme
Božie slovo.
O. –Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami, ako dúfame v teba.
Alebo: Aleluja.
Plesajte, spravodliví,
v Pánovi; * statočným sluší spievať pieseň
chvály.
Oslavujte Pána citarou, * hrajte mu na desaťstrunovej lutne. – O.
Lebo Pánovo slovo je pravdivé * a
verné všetko jeho konanie.
Miluje
spravodlivosť a právo; * milosti Pánovej plná je
zem. – O.
Hľa, oko Pánovo bdie nad tými, čo sa ho boja, * nad tými, čo v jeho milosrdenstvo dúfajú,
aby ich zachránil pred smrťou * a v čase hladu nakŕmil. –
O.
O. – Aleluja. –
Vstal z mŕtvych Kristus, tvorca
všetkého, a zmiloval sa nad ľudským pokolením.
Čítanie zo svätého evanjelia podľa Jána 6,16-21
Keď sa
zvečerilo, Ježišovi učeníci zišli k moru, nastúpili na loď a plavili sa na
druhú stranu mora do Kafarnauma.
Už sa
zotmelo, a Ježiš k nim ešte neprišiel. Dul silný vietor a more bolo rozbúrené.
Veslovali
tak dvadsaťpäť až tridsať stadií, keď videli Ježiša
kráčať po mori a blížiť sa k lodi, a zľakli sa. Ale on im povedal: „To som ja,
nebojte sa!“ Chceli ho vziať na loď, ale loď bola už pri brehu, ku ktorému sa
plavili.
Počuli sme
slovo Pánovo.