Prejsť na: PONDELOK - štvrtý týždeň,
UTOROK - štvrtý týždeň, STREDA - štvrtý týždeň, ŠTVRTOK - štvrtý týždeň, PIATOK - štvrtý týždeň, SOBOTA - štvrtý týždeň, PONDELOK - piaty týždeň, UTOROK - piaty týždeň, STREDA - piaty týždeň, ŠTVRTOK - piaty týždeň, PIATOK - piaty týždeň, SOBOTA - piaty týždeň, PONDELOK - šiesty týždeň, UTOROK - šiesty týždeň, STREDA - šiesty týždeň, ŠTVRTOK - šiesty týždeň, PIATOK - šiesty týždeň, SOBOTA - šiesty týždeň
Čítanie z Listu Hebrejom 11,32-40
Bratia, čo
mám ešte povedať? Veď by mi nestačil čas, keby som mal rozprávať o Gedeonovi,
Barakovi, Samsonovi, Jeftem, Dávidovi, Samuelovi a o prorokoch, ktorí vierou
dobývali kráľovstvá, vykonávali spravodlivosť, získali prisľúbenia, levom
zapchávali tlamy, uhášali silu ohňa, unikali ostriu meča, z nevládnych sa
stávali mocnými, mužneli v boji, na útek zaháňali cudzie šíky; ženy dostali
svojich mŕtvych vzkriesených.
Iní boli
mučení, ale neprijali oslobodenie, aby dosiahli lepšie, vzkriesenie.
Iní zasa
zakúsili výsmech a bičovanie, ba aj okovy a väzenie; kameňovali ich,
rozpiľovali ich, umierali pod mečom; túlali sa v ovčích a kozích kožiach,
núdzni, utláčaní a sužovaní. Oni, ktorých svet nebol hoden, blúdili po púšti a
po horách, po jaskyniach a zemských roklinách.
A títo
všetci, hoci sa vo viere osvedčili, nedosiahli prisľúbenie, lebo Boh prichystal
pre nás niečo lepšie, aby nedosiahli dokonalosť bez nás.
Počuli sme
Božie slovo.
O. - Majte srdce statočné, vy všetci, čo dúfate v Pána.
Pane, tvoja
dobrota je taká nesmierna * a vyhradil si ju bohabojným.
Preukazuješ ju tým, čo v teba dúfajú, * pred zrakom ľudí. -
O.
Záclonou
svojej tváre ich kryješ * pred zúrivosťou ľudu.
V stánku ich chrániš * pred svárlivými jazykmi. - O.
Pane, buď zvelebený, * že si mi preukázal milosrdenstvo v
opevnenom meste. - O.
Už som si v
strachu hovoril: * „Odvrhnutý som spred tvojich očí.”
No ty si vyslyšal moju hlasitú modlitbu, * keď som volal k
tebe. - O.
Milujte Pána, všetci jeho svätí. + Pán verných chráni, *
ale plnou mierou odpláca tým, čo si počínajú pyšne. - O.
O. - Aleluja. - Veľký prorok povstal medzi nami a Boh
navštívil svoj ľud.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa
Marka 5,1-20
Ježiš a jeho učeníci prišli na druhý breh mora do
gerazského kraja. Len čo vystúpil z lode, vyšiel z hrobov oproti nemu človek
posadnutý nečistým duchom. Býval v hroboch a nik ho už nemohol zviazať ani
reťazami. Lebo často ho sputnali okovami a reťazami, ale on reťaze roztrhal a
okovy rozlámal; nik ho nevládal skrotiť. A stále, v noci i vo dne bol v hroboch
a na vrchoch, kričal a tĺkol sa kameňmi.
Keď v diaľke zbadal Ježiša, pribehol, poklonil sa mu a skríkol
veľkým hlasom: „Čo ťa do mňa, Ježiš, syn najvyššieho Boha?! Zaprisahám ťa na
Boha, nemuč ma!” Lebo Ježiš mu povedal: „Nečistý duch, vyjdi z tohoto človeka!”
A spýtal sa ho: „Ako sa voláš?” Odpovedal mu: „Volám sa pluk, lebo je nás
mnoho.” A veľmi ho prosil, aby ich nevyháňal z toho kraja.
Na úpätí vrchu sa tam pásla veľká črieda svíň. Preto ho
prosili:
„Pošli nás do svíň, nech vojdeme do nich.” On im to
dovolil. Nečistí duchovia teda vyšli a vošli do svíň. A črieda - okolo dvetisíc
kusov - sa náramne prudko hnala dolu svahom do mora a v mori sa potopila.
Pastieri ušli a rozhlásili to v meste a po osadách. A ľudia
vyšli pozrieť sa, čo sa stalo. Prišli k Ježišovi a videli toho, ktorého trápil
zlý duch, toho, čo bol posadnutý plukom, ako sedí oblečený a je pri zdravom
rozume, a schytila ich hrôza. Očití svedkovia im rozpovedali, čo sa stalo s
tým, čo bol posadnutý zlým duchom, a so sviňami. A začali ho prosiť, aby
odišiel z ich kraja.
Keď Ježiš nastupoval na loď, prosil ho ten, ktorého predtým
trápil zlý duch, aby smel zostať s ním. On mu to nedovolil, ale mu povedal:
„Choď domov k svojim a zvestuj im, aké veľké veci ti urobil
Pán a ako sa nad tebou zmiloval.” On odišiel a začal v Dekapole rozhlasovať,
aké veľké veci mu urobil Ježiš. A všetci sa čudovali.
Počuli sme slovo Pánovo.
Čítanie z Listu Hebrejom 12,1-4
Bratia,
obklopení takým oblakom svedkov, zhoďme všetku príťaž a hriech, ktorý nás
opantáva, a vytrvalo bežme v závode, ktorý máme pred sebou, s očami upretými na
Ježiša, pôvodcu a zavŕšiteľa viery. On namiesto radosti, ktorá sa mu núkala,
vzal na seba kríž, pohrdol potupou a sedí po pravici Božieho trónu. Myslite na
toho, ktorý zniesol také protirečenie hriešnikov, aby ste neochabovali a
neklesali na duchu.
V boji
proti hriechu ste ešte neodporovali až do krvi. Počuli sme Božie slovo.
O. - Chváliť ťa budú všetci, čo ťa hľadajú, Pane.
Svoje sľuby
splním pred tvárou tých. čo sa boja Pána. * Chudobní sa najedia a budú nasýtení
a Pána budú chváliť tí, čo ho hľadajú: *„Naveky nech žijú
ich srdcia!” -O.
Pána budú
spomínať a k nemu sa obrátia všetky zemské končiny, * jemu sa budú klaňať
všetky rodiny národov.
Jemu jedinému sa budú klaňať všetci, čo spia pod zemou; *
pred jeho tvárou padnú na zem všetci, čo zostupujú do prachu. - O.
Aj moja duša
bude preňho žiť * a jemu bude slúžiť moje potomstvo.
Budúcim pokoleniam sa bude rozprávať o Pánovi + a jeho
spravodlivosť budú ohlasovať ľudu, ktorý sa narodí: * „Toto urobil Pán.” - O.
O. - Aleluja. - On vzal na seba naše slabosti a niesol naše
choroby.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Marka 5,21-43
Keď sa Ježiš znova preplavil loďou na druhý breh, zišiel sa
k nemu veľký zástup a bol pri mori. Tu prišiel jeden z predstavených synagógy
menom Jairus a len čo ho zazrel, padol mu k nohám a veľmi ho prosil: „Dcérka mi
umiera. Poď, vlož na ňu ruky, aby ozdravela a žila.” Ježiš odišiel s ním a za
ním išiel veľký zástup a tlačil sa na neho.
Bola tam aj istá žena, ktorá mala dvanásť rokov krvotok.
Veľa vystála od mnohých lekárov a minula celý majetok, ale nič jej nepomohlo,
ba bolo jej vždy horšie. Keď sa dopočula o Ježišovi, prišla v zástupe zozadu a
dotkla sa jeho šiat. Povedala si totiž: „Ak sa dotknem čo len jeho odevu,
ozdraviem.” A hneď prestala krvácať a pocítila v tele, že je z choroby
vyliečená.
Ježiš hneď poznal, že z neho vyšla sila. Obrátil sa k
zástupu a spýtal sa: „Kto sa to dotkol mojich šiat?” Jeho učeníci mu vraveli:
„Vidíš, že sa na teba tlačí zástup, a pýtaš sa: ‚Kto sa ma dotkol?’ “Ale on sa
obzeral, chcel vidieť tú, čo to urobila. Žena, vediac, čo sa s ňou stalo,
prišla so strachom a chvením, padla pred neho a povedala mu celú pravdu. A on
jej povedal: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji a buď uzdravená zo
svojej choroby.”
Kým ešte hovoril, prišli z domu predstaveného synagógy a
povedali:
„Tvoja dcéra umrela; načo ešte unúvaš učiteľa?”
Ale keď Ježiš počul, čo hovoria, povedal predstavenému synagógy:
„Neboj sa, len ver!” A nikomu nedovolil ísť za sebou, iba
Petrovi, Jakubovi a Jakubovmu bratovi Jánovi.
Keď prišli k domu predstaveného synagógy, videl rozruch,
plač a veľké bedákanie. Vošiel dnu a povedal im: „Prečo sa plašíte a nariekate?
Dievča neumrelo, ale spí.” Oni ho vysmiali.
Ale on všetkých vyhnal, vzal so sebou otca a matku dievčaťa
a tých, čo boli s ním, vstúpil ta, kde dievča ležalo, chytil ho za ruku a
povedal mu: „Talitha kum!”, čo v preklade znamená: „Dievča, hovorím ti, vstaň!”
A dievča hneď vstalo a chodilo; malo totiž dvanásť rokov.
I stŕpli od veľkého úžasu. On im prísne prikázal, že sa to
nesmie nik dozvedieť, a povedal, aby dievčaťu dali jesť.
Počuli sme slovo Pánovo.
Čítanie z Listu Hebrejom 12,4-7.11-15
Bratia, v
boji proti hriechu ste ešte neodporovali až do krvi.
A zabudli
ste na povzbudenie, ktoré sa vám prihovára ako synom:
„Syn môj,
nepohŕdaj Pánovou výchovou, ani neklesaj, keď ťa on karhá. Lebo koho Pán
miluje, toho tresce, a šľahá každého, koho prijíma za syna.”
Je na vašu
nápravu, čo znášate. Boh s vami zaobchádza ako so synmi. A ktorého syna by otec
nekarhal?
Pravda,
každá výchova v prítomnosti sa nezdá radostná, ale krušná; neskôr však prináša
upokojujúce ovocie spravodlivosti tým, ktorých ona vycvičila.
Preto
vzpružte ochabnuté ruky a podlomené kolená! A vaše nohy nech kráčajú rovno, aby
sa to, čo je chromé, nevykĺbilo, ale skôr aby sa uzdravilo.
Usilujte
sa o pokoj so všetkými a o svätosť, bez ktorej nik neuvidí Pána. Dbajte na to,
aby nik nepremeškal Božiu milosť; aby nevyrazil nejaký koreň horkosti a
nevyvolal zmätok a nenakazil mnohých.
Počuli sme
Božie slovo.
O. - Milosrdenstvo Pánovo je od večnosti voči tým, čo sa ho
boja.
Dobroreč, duša
moja, Pánovi * a celé moje vnútro jeho menu svätému.
Dobroreč, duša moja, Pánovi * a nezabúdaj na jeho
dobrodenia. - O.
Ako sa otec
zmilúva nad deťmi, * tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja.
Veď on dobre vie, z čoho sme stvorení; * pamätá, že sme iba
prach. - O.
No
milosrdenstvo Pánovo je od večnosti až na večnosť * voči tým, čo sa ho boja,
a jeho spravodlivosť chráni ich detné deti, * tie, čo
zachovávajú jeho zmluvu. - O.
O. - Aleluja. - Moje ovce počúvajú môj hlas, hovorí Pán; ja
ich poznám a ony idú za mnou.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa
Marka 6,l-6
Ježiš prišiel do svojej vlasti; jeho učeníci išli s ním.
Keď nadišla sobota, začal učiť v synagóge. Počúvalo ho mnoho ľudí a s údivom
hovorili:
„Skade to má tento? Aká to múdrosť, ktorej sa mu dostalo, a
zázraky, čo sa dejú jeho rukami?! Vari to nie je tesár, syn Márie a brat Jakuba
a Jozesa, Júdu a Simona? A nie sú tu s nami aj jeho sestry?” A pohoršovali sa
na ňom.
Ježiš im povedal: „Proroka si všade uctia, len nie v jeho
vlasti, medzi jeho príbuznými a v jeho dome.” A nemohol tam urobiť nijaký
zázrak, iba že vložením rúk uzdravil niekoľko chorých. A čudoval sa ich nevere.
Potom chodil po okolitých dedinách a učil.
Počuli sme slovo Pánovo.
Čítanie z Listu
Hebrejom 12.18-19.21-24
Bratia,
nepriblížili ste sa k hmatateľnému a plápolajúcemu ohňu ani k čierňave, temnote
a búrke ani k zvuku poľnice a hrmotu slov. Tí, čo ho počuli, prosili, aby sa im
už tak nehovorilo. A také strašné bolo to, čo videli, že Mojžiš povedal:
„Zľakol som sa a trasiem sa.”
No vy ste
sa priblížili k vrchu Sion a k mestu živého Boha, k nebeskému Jeruzalemu, k
myriadám anjelov, k slávnostnému zhromaždeniu a k spoločenstvu prvorodených,
ktorí sú zapísaní v nebi, k Bohu, sudcovi všetkých, k duchom spravodlivých,
ktorí už dosiahli dokonalosť, k Ježišovi, prostredníkovi novej zmluvy, a k
pokropeniu krvou, ktorá volá hlasnejšie ako Ábelova.
Počuli sme
Božie slovo.
O. - Spomíname, Bože, na tvoje milosrdenstvo uprostred
tvojho chrámu.
Veľký je Pán a
hoden každej chvály * v meste nášho Boha.
Jeho svätý vrch, prekrásne návršie, * je celej zemi na
radosť. - O.
Vrch Sion,
tajomný príbytok, * je mestom veľkého kráľa.
Boh sa preslávil v jeho palácoch * ako istá ochrana. - O.
Čo sme počuli,
to sme aj videli * v meste Pána zástupov,
v meste nášho Boha: * Boh ho založil naveky. - O.
Spomíname,
Bože, na tvoje milosrdenstvo * uprostred tvojho chrámu.
Ako tvoje meno, Bože, + tak aj tvoja sláva šíri sa až do
končín zeme; * tvoja pravica je plná spravodlivosti. - O.
O. - Aleluja. - Priblížilo sa Božie kráľovstvo; kajajte sa
a verte evanjeliu.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa
Marka 6,7- l 3
Ježiš zvolal Dvanástich a začal ich posielať po dvoch. Dal
im moc nad nečistými duchmi a prikázal im, aby si okrem palice nebrali na cestu
nič: ani chlieb ani kapsu ani peniaze do opaska, ale aby sa obuli do sandálov a
neobliekali si dvoje šiat.
A povedal im: „Keď kdekoľvek vojdete do domu, ostaňte tam,
kým odtiaľ nepôjdete ďalej. Ale keby vás na niektorom mieste neprijali, ani
nevypočuli, odíďte odtiaľ a straste si prach z nôh na svedectvo proti nim.”
Oni šli a hlásali, že treba robiť pokánie. Vyhnali mnoho
zlých duchov, pomazali olejom veľa chorých a uzdravovali.
Počuli sme slovo Pánovo.
Čítanie z Listu Hebrejom 13,1-8
Bratia,
bratská láska nech trvá. Nezabúdajte na pohostinnosť, lebo niektorí takto
prijali ako hostí anjelov, a ani o tom nevedeli. Pamätajte na väzňov, akoby ste
boli s nimi uväznení, a na tých, čo trpia, veď aj vy sami ste v tele.
Manželstvo
nech majú všetci v úcte a manželské lôžko nepoškvrnené, lebo smilníkov a cudzoložníkov
bude súdiť Boh.
Vaše
správanie nech je bez lakomstva; buďte spokojní s tým, čo máte. Veď on sám
povedal: „Nezanechám ťa, ani neopustím.” Preto smelo môžeme povedať:
„Pán mi
pomáha, nebudem sa báť; čože mi urobí človek?”
Pamätajte
na svojich predstavených, ktorí vám hlásali Božie slovo. Dobre si všimnite, aký
bol koniec ich života, a napodobňujte ich vieru.
Ježiš
Kristus je ten istý včera i dnes a naveky!
Počuli sme
Božie slovo.
O. - Pán je moje svetlo a moja spása.
Pán je moje svetlo
a moja spása, * koho sa mám báť?
Pán je ochranca môjho života, * pred kým sa mám strachovať?
- O.
Aj keby sa
proti mne postavili šíky, * moje srdce sa nezľakne.
Aj keby proti mne vzbĺkol boj, zotrvám v dôvere. - O.
On ma vo svojom stane schová v deň nešťastia, + ukryje ma v
skrýši svojho príbytku * a postaví ma vysoko na skalu. - O.
Pane, ja
hľadám tvoju tvár. * Neodvracaj svoju tvár odo mňa,
neodkláňaj sa v hneve od svojho služobníka. * Ty si moja
pomoc, neodvrhuj ma. - O.
O. - Aleluja. - Blahoslavení sú tí,
čo zachovávajú Božie slovo v dobrom a šľachetnom srdci a s vytrvalosťou
prinášajú úrodu.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Marka 6, 14-29
Aj kráľ Herodes počul o Ježišovi, veď jeho meno sa už stalo
známym.
Hovorili: „Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych, a preto v ňom
pôsobí zázračná moc.” Iní hovorili. „To je Eliáš.” A iní zasa vraveli: „Je to
prorok, ako jeden z prorokov!” Keď to Herodes počul, povedal: „To vstal z
mŕtvych Ján, ktorého som dal sťať.”
Herodes dal totiž Jána chytiť a v putách vrhnúť do väzenia
pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa, lebo si ju vzal za ženu. A Ján
Herodesovi hovoril: „Nesmieš žiť s manželkou svojho brata!” Herodias mu
strojila úklady a chcela ho zabiť, ale nemohla, lebo Herodes sa Jána bál.
Vedel, že je to muž spravodlivý a svätý, preto ho chránil. Keď ho počúval,
býval vo veľkých rozpakoch, a predsa ho rád počúval.
Vhodný deň nadišiel, keď Herodes na svoje narodeniny
usporiadal hostinu pre svojich veľmožov, vysokých dôstojníkov a popredných
mužov Galiley. Keď potom vošla dcéra tejto Herodiady a tancovala, zapáčila sa
Herodesovi i spolustolujúcim. Kráľ povedal dievčine: „Žiadaj si odo mňa, čo
chceš, a dám ti.” A veľmi jej prisahal: „Dám ti všetko, čo si len zažiadaš, hoc
aj polovicu svojho kráľovstva.” Ona vyšla a vravela svojej matke: „Čo si mám
žiadať?” A tá jej povedala: „Hlavu Jána Krstiteľa.”
Hneď utekala dnu ku kráľovi a žiadala: „Chcem, aby si mi
hneď dal na mise hlavu Jána Krstiteľa.” Kráľ sa zarmútil, ale pre prísahu a
kvôli spolustolujúcim ju nechcel sklamať. Hneď poslal kata a rozkázal priniesť
jeho hlavu. Ten odišiel, vo väzení ho sťal, priniesol na mise jeho hlavu,
odovzdal ju dievčaťu a dievča ju dalo svojej matke.
Keď sa to dopočuli jeho učeníci, prišli, vzali jeho telo a
uložili ho do hrobu.
Počuli sme slovo Pánovo.
Čítanie z Listu Hebrejom 13,15-17. 20-21
Bratia,
skrze Ježiša ustavične prinášajme Bohu obetu chvály, totiž ovocie úst, ktoré vyznávajú
jeho meno.
Ale
nezabúdajte na dobročinnosť a vzájomnú pomoc, lebo v takých obetách má Boh
záľubu.
Poslúchajte
svojich predstavených a podriaďujte sa im, lebo oni bdejú nad vašimi dušami a
budú sa za ne zodpovedať; aby to robili s radosťou, a nie so vzdychaním, lebo
to by vám neosožilo.
A Boh
pokoja, ktorý pre krv večnej zmluvy vzkriesil z mŕtvych veľkého pastiera oviec,
nášho Pána Ježiša, nech vás utvrdí v každom dobre, aby ste plnili jeho vôľu; a
nech v nás vykoná, Čo sa jemu páči, skrze Ježiša Krista. Jemu nech je sláva na
veky vekov. Amen.
Počuli sme
Božie slovo.
O. - Pán je môj pastier, nič mi nechýba.
Pán je môj
pastier, nič mi nechýba: * pasie ma na zelených pašienkach.
Vodí ma k
tichým vodám, * dušu mi osviežuje.
Vodí ma po správnych chodníkoch, * verný svojmu menu. - O.
I keby som mal
ísť tmavou dolinou, + nebudem sa báť zlého, * lebo ty si so mnou.
Tvoj prút a tvoja palica, * tie sú mi útechou. - O.
Prestieraš mi
stôl * pred očami mojich protivníkov.
Leješ mi olej na hlavu * a kalich mi napĺňaš až po okraj. -
O.
Dobrota a
milosť budú ma sprevádzať * po všetky dni môjho života.
A budem bývať v dome Pánovom * mnoho a mnoho dní. - O.
O. - Aleluja. Moje ovce počúvajú môj hlas, hovorí Pán; ja
ich poznám a ony idú za mnou.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Marka 6,30-34
Apoštoli sa zišli k Ježišovi a porozprávali mu všetko, čo
robili a učili. On im povedal: „Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a
trochu si odpočiňte.” Lebo stále prichádzalo a odchádzalo mnoho ľudí a nemali
sa kedy ani najesť. Odišli teda loďou na pusté miesto do samoty.
Ale videli ich odchádzať a mnohí sa dovtípili, kam. Pešo sa
ta zbehli zo všetkých miest a predstihli ich.
Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi, lebo
boli ako ovce bez pastiera. A začal ich učiť mnohým veciam.
Počuli sme slovo Pánovo.
Začiatok Knihy Genezis 1,1-19
Na počiatku
stvoril Boh nebo a zem. Ale zem bola pustá a prázdna, tma bola nad priepasťou a
duch Boží sa vznášal nad vodami.
Boh
povedal: „Buď svetlo!” A bolo svetlo. Boh videl, že svetlo je dobré, a oddelil
svetlo od tmy. Svetlo nazval Dňom a tmu Nocou. A nastal večer a ráno, prvý deň.
Boh
povedal: „Nech je obloha uprostred vôd a nech oddeľuje vody od vôd.” Boh urobil
oblohu a oddelil vody pod oblohou od vôd nad oblohou. A tak sa stalo. A Boh
nazval oblohu Nebom. A nastal večer a ráno, druhý deň.
Boh
povedal: „Vody pod nebom nech sa zhromaždia na jedno miesto a nech sa ukáže
súš.” A tak sa stalo. Boh nazval súš Zemou a masy vôd nazval Morom. A Boh
videl, že je to dobré.
Ďalej Boh
povedal: „Zem nech vyženie zelené rastliny: rastliny prinášajúce semeno a
ovocné stromy prinášajúce plody podľa svojho druhu a v nich nech je semeno na
zemi.” A tak sa stalo. Zem vyhnala zelené rastliny, rastliny prinášajúce semeno
podľa svojho druhu i stromy prinášajúce plody a v nich semená podľa svojho
druhu. A Boh videl, že je to dobré.
A nastal
večer a ráno, tretí deň.
Boh
povedal: „Nech sú svetlá na nebeskej oblohe a nech oddeľujú deň od noci, nech
sú znamením období, dní a rokov, nech svietia na nebeskej oblohe a nech
osvetľujú zem.” A tak sa stalo. Boh urobil dvoje veľkých svetiel: väčšie
svetlo, žeby vládlo vo dne, a menšie svetlo, žeby vládlo v noci, a hviezdy.
Umiestil ich na nebeskej oblohe, aby svietili na zem a vládli vo dne v noci a
oddeľovali svetlo od tmy. A Boh videl, že je to dobré.
A nastal
večer a ráno, štvrtý deň.
Počuli sme
Božie slovo.
O. - Zo svojich diel nech sa teší Pán.
Dobroreč, duša
moja, Pánovi; * Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký.
Odel si sa do slávy a veleby, * do svetla si sa zahalil ako
do rúcha. - O.
Zem si postavil
na jej základoch, * nevychýli sa nikdy-nikdy.
Oceán ju prikryl sťa odev, * nad vrchmi vody zastali. - O.
Prameňom dávaš
stekať do potokov, * čo tečú pomedzi vrchy.
Popri nich hniezdi nebeské vtáctvo, * spomedzi konárov
zaznieva ich pieseň. - O.
Aké mnohoraké
sú tvoje diela, Pane! * Všetko si múdro urobil.
Zem je plná tvojho stvorenstva. * Dobroreč, duša moja,
Pánovi. - O.
O. - Aleluja. Ježiš hlásal evanjelium o kráľovstve a
uzdravoval každú chorobu medzi ľudom.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Marka 6,53-56
Keď sa Ježiš a jeho učeníci preplavili k druhému brehu,
došli do Genezareta a tam pristáli.
Len čo vystúpili z lode, ľudia ho spoznali; rozbehli sa po
celom okolí a na nosidlách začali znášať svojich chorých ta, kde bol, ako počuli.
A všade, do ktorejkoľvek prišiel dediny, mesta či osady, kládli na ulice
chorých a prosili ho, aby sa smeli dotknúť aspoň obruby jeho odevu.
A všetci, čo sa ho dotkli, ozdraveli.
Počuli sme slovo Pánovo.
Čítanie z Knihy
Genezis 1,20-2,4a
Boh
povedal: „Nech sa vody hemžia živými tvormi a vtáky nech lietajú ponad zem na
nebeskej oblohe.” A Boh stvoril veľryby a všetky živé tvory, ktoré sa hýbu a
hemžia vo vodách, podľa svojho druhu, i všetky vtáky podľa svojho druhu. A Boh
videl, že je to dobré. Boh ich požehnal a povedal: „Vzrastajte, rozmnožujte sa
a naplňte morské vody; aj vtáky nech sa rozmnožujú na zemi.
A nastal
večer a ráno, piaty deň.
Boh
povedal: „Zem nech vydá všetky druhy živých bytostí: dobytok, plazy a divú zver
podľa svojho druhu.” A tak sa stalo. Boh urobil divú zver podľa svojho druhu,
dobytok podľa svojho druhu i všetky druhy zemských plazov. A Boh videl, že je
to dobré.
Potom Boh
povedal: „Urobme človeka na náš obraz, na našu podobu. Nech vládnu nad morskými
rybami a nad nebeským vtáctvom, nad zverinou i nad celou zemou; nad všetkými
plazmi, čo sa hýbu po zemi. A stvoril Boh človeka na svoj obraz; na Boží obraz
ho stvoril, muža a ženu ich stvoril.
Boh ich
požehnal a povedal im:
„Vzrastajte
a množte sa. Naplňte zem a podmaňte si ju. Panujte nad morskými rybami, nad
nebeským vtáctvom a nad všetkou zverou, čo sa hýbe na zemi.”
Potom Boh
povedal: „Hľa, dávam vám všetky semenné rastliny na zemi a všetky stromy s ich
ovocím, v ktorom je semeno, aby vám boli za pokrm. A všetkým živočíchom zeme,
všetkému nebeskému vtáctvu i všetkému, čo sa hýbe na zemi a má v sebe život,
dávam za pokrm všetky zelené rastliny.”
A tak sa stalo.
A Boh videl všetko, čo urobil; a bolo to veľmi dobré. A nastal večer a ráno,
šiesty deň.
Takto boli
dokončené nebo a zem i všetka ich nádhera. Siedmeho dňa Boh ukončil dielo,
ktoré konal, a v siedmy deň si odpočinul po všetkých dielach, čo vytvoril. A
Boh požehnal siedmy deň a posvätil ho, lebo v ten deň Boh odpočíval po celom
svojom diele, ktoré stvorením vytvoril.
Toto je
pôvod neba a zeme, keď boli stvorené.
Počuli sme
Božie slovo.
O. - Pane, náš Vládca, aké vznešené je tvoje meno na celej
zemi!
Keď hľadím na
nebesia, dielo tvojich rúk, * na mesiac a na hviezdy, ktoré si ty stvoril:
čože je človek, že naň pamätáš, * a syn človeka, že sa ho
ujímaš? - O.
Stvoril si ho
len o niečo menšieho od anjelov, * slávou a cťou si ho ovenčil
a ustanovil si ho za vládcu nad dielami tvojich rúk. *
Všetko si mu položil pod nohy: - O.
ovce a všetok
domáci statok * aj všetku poľnú zver,
vtáctvo pod oblohou a ryby v mori * i všetko, čo sa hýbe po
dne mors-kom. - O.
O. - Aleluja. - Bože, nakloň mi srdce k svojej náuke a
milostivo mi daj svoj zákon.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa
Marka 7,1-13
K Ježišovi sa zišli farizeji a niektorí zákonníci, ktorí
došli z Jeruzalema. A videli niektorých z jeho učeníkov jesť chlieb
poškvrnenými, to jest neumytými rukami. Farizeji totiž a Židia vôbec držia sa
obyčaje otcov a nejedia, kým si neumyjú ruky až po zápästie. A keď prídu z
trhu, nejedia, kým sa nevykúpu. A zachovávajú ešte mnoho iných vecí, ktoré
prevzali: umývanie čiaš, džbánov, medeníc a postelí.
Farizeji a zákonníci sa ho opýtali: „Prečo sa tvoji učeníci
nedržia obyčaje otcov a jedia chlieb poškvrnenými rukami?”
On im povedal: „Dobre o vás, pokrytcoch, prorokoval Izaiáš,
ako je napísané:
‚Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa.
No darmo si ma ctia, lebo náuky, čo učia, sú iba ľudské príkazy.’
Božie prikázanie opúšťate a držíte sa ľudských obyčajov.”
A hovoril im: „Šikovne viete zrušiť Božie prikázanie, aby
ste si zachovali svoje obyčaje. Lebo Mojžiš povedal: ‚Cti svojho otca i svoju
matku’ a: ‚Kto by zlorečil otcovi alebo matke, musí zomrieť.’
Vy však hovoríte: ‚Keď človek povie otcovi alebo matke:
Korban, čo znamená, že všetko, čím by som ti mal pomáhať, je obetný dar,’ už mu
nedovolíte nič urobiť pre otca alebo pre matku. A rušíte Božie slovo pre svoje
obyčaje, ktoré si odovzdávate. A mnoho iných podobných vecí
robíte.“
Počuli sme slovo Pánovo.
Čítanie z Knihy Genezis 2,4b-9.15-17
Keď Pán,
Boh, urobil zem a nebo, ešte nevzišlo na zemi nijaké poľné krovie a ešte
nerástla nijaká poľná rastlina, lebo Pán, Boh, nedal dážď na zem a človeka
nebolo, žeby obrábal zem; len prameň vyvieral zo zeme a zavlažoval celý povrch
zeme.
Vtedy Pán,
Boh, stvárnil človeka z prachu zeme a vdýchol do jeho nozdier dych života. Tak
sa stal človek živou bytosťou.
Potom Pán,
Boh, vysadil v Edene, na východe, záhradu a v nej umiestil človeka, ktorého bol
utvoril. Pán, Boh, dal vyrásť zo zeme stromom všetkých druhov, krásnym na
pohľad a chutným na jedenie; uprostred záhrady dal vyrásť stromu života a
stromu poznania dobra a zla.
Pán, Boh,
vzal človeka a umiestil ho v záhrade Edenu, aby ju obrábal a strážil. A Pán,
Boh, prikázal človekovi: „Môžeš jesť zo všetkých stromov záhrady, ale zo stromu
poznania dobra a zla nejedz, lebo keď budeš z neho jesť, zomrieš.”
Počuli sme
Božie slovo.
O. - Duša moja, veleb Pána; on je nesmierne veľký.
Dobroreč, duša
moja, Pánovi; * Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký.
Odel si sa do slávy a veleby, * do svetla si sa zahalil ako
do rúcha. - O.
Všetko to čaká
na teba, * že im dáš pokrm v pravý čas.
Ty im ho dávaš a ony ho zbierajú; * otváraš svoju ruku,
sýtia sa dobrotami. - O.
Odnímaš im
dych a hneď hynú * a vracajú sa do prachu.
Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené * a obnovuješ tvárnosť
zeme. - O.
O. - Aleluja. - Tvoje slovo, Pane, je pravda; posväť nás
pravdou.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Marka 7,14-23
Ježiš znova zavolal k sebe zástup a povedal im: „Počúvajte
ma všetci a pochopte! Človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, ale
čo vychádza z človeka, to poškvrňuje človeka.”
Keď zanechal zástup a vošiel do domu, učeníci sa ho pýtali
na zmysel podobenstva. On im povedal: „Tak ani vy nechápete? Nerozumiete, že
človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, veď to nevchádza do jeho
srdca, ale do brucha a vychádza do stoky?” Tým vyhlásil všetky jedlá za čisté.
A pokračoval: „Čo z človeka vychádza, to poškvrňuje
človeka. Lebo znútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá,
krádeže, vraždy, cudzoložstvá, chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvo, necudnosť,
závisť, rúhanie, pýcha, hlúposť. Všetky tieto zlá vychádzajú znútra a
poškvrňujú človeka.”
Počuli sme slovo Pánovo.
Čítanie z Knihy Genezis 2,18-25
Pán, Boh,
povedal: „Nie je dobre, že je človek sám. Urobím mu pomocníka, ktorý mu bude
podobný.”
Keď Pán,
Boh, utvoril z hliny všetku poľnú zver a všetky nebeské vtáky, priviedol ich k
Adamovi, aby videl, ako ich pomenuje. Lebo ako Adam nazval každú živú bytosť,
tak sa ona volá. A Adam dal mená všetkému dobytku, všetkým nebeským vtákom a
všetkým poľným zvieratám. Ale pomocník, ktorý by bol podobný Adamovi, sa
nenašiel.
Pán, Boh,
teda dopustil na Adama hlboký spánok. A keď zaspal, vybral jedno z jeho rebier
a jeho miesto zaplnil mäsom. Z rebra, ktoré Pán, Boh, Adamovi vybral, utvoril
ženu a priviedol ju k Adamovi.
A Adam
zvolal:
„Toto je
konečne kosť z mojich kostí a telo z môjho tela. Bude sa volať Mužena, lebo z
muža bola vzatá.”
Preto muž
opustí svojho otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú jedno telo.
Obaja,
Adam i jeho žena, boli nahí a nehanbili sa.
Počuli sme
Božie slovo.
O. - Blažení sú všetci, čo sa boja Pána.
Blažený každý,
čo sa bojí Pána * a kráča po jeho cestách.
Budeš jesť z práce svojich rúk; * budeš šťastný a budeš sa
mať dobre. - O.
Tvoja manželka
je ako plodonosný vinič * vnútri tvojho domu.
Tvoji synovia sú ako mládniky olivy * okolo tvojho stola. -
O.
Veru, tak bude
požehnaný muž, * ktorý sa bojí Pána.
Nech ťa žehná Pán zo Siona, + aby si videl šťastie
Jeruzalema * po všetky dni svojho života. - O.
O. - Aleluja. - V tichosti prijmite zasiate slovo,
ktoré má moc spasiť vaše duše.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Marka 7,24-30
Ježiš vstal a odišiel do končín Týru a Sidonu. Vošiel do
jedného domu, lebo nechcel, aby niekto o ňom vedel, ale nemohol sa utajiť.
Lebo len čo sa o ňom dopočula istá žena, ktorej dcéra bola
posadnutá nečistým duchom, prišla a hodila sa mu k nohám. Žena bola Grékyňa,
rodom Sýrofeničanka. A prosila ho, aby vyhnal zlého ducha z jej dcéry.
On jej povedal: „Nechaj, nech sa najprv nasýtia deti, lebo
nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.”
Ale ona mu odvetila: „Pane, aj šteňatá jedia pod stolom
odrobinky po deťoch.”
On jej povedal: „Pre tieto slová choď, zlý duch vyšiel
z tvojej dcéry.” A keď prišla domov, našla dievča ležať na posteli; a zlý
duch bol preč.
Počuli sme slovo Pánovo.
Čítanie z Knihy Genezis
3,1-8
Had bol
ľstivejší než všetky poľné zvieratá, ktoré urobil Pán, Boh. I vravel žene:
„Naozaj vám Boh zakázal jesť zo všetkých stromov záhrady?”
Žena mu
odpovedala: „Jeme ovocie zo všetkých stromov, čo sú v záhrade. Len ovocie
stromu, ktorý je uprostred záhrady, nám Boh zakázal jesť, ba aj dotknúť sa ho,
aby sme nezomreli.”
No had povedal
žene: „Nie, nezomriete. Ale Boh vie, že v deň, keď budete z neho jesť, otvoria
sa vám oči a budete ako Boh, budete poznať dobro i zlo.”
Žena
videla, že by bolo dobré jesť zo stromu, že strom je na pohľad krásny a na
získanie múdrosti vábivý; vzala z jeho ovocia a jedla a dala aj svojmu mužovi,
čo bol s ňou, a jedol aj on. Obom sa otvorili oči a keď spoznali, že sú nahí,
zošili figové listy a urobili si zástery.
Keď potom
počuli hlas Pána, Boha, ktorý sa za popoludňajšieho vánku prechádzal po záhrade,
skryl sa Adam i jeho žena pred Pánom, Bohom, medzi stromy záhrady.
Počuli sme
Božie slovo.
O. - Odpusť mi, Pane, vinu môjho hriechu.
Blažený, komu
sa odpustila neprávosť * a je oslobodený od hriechu.
Blažený človek, ktorému Pán vinu nepripočíta * a v ktorého
mysli niet podvodu. - O.
Vyznal som sa
ti zo svojho hriechu * a nezatajil som svoj priestupok.
Povedal som si: „Vyznám Pánovi svoju neprávosť.” * A ty si
mi odpustil zlobu môjho hriechu. - O.
Preto každý
nábožný bude sa modliť k tebe * v čase tiesne.
A záplavy veľkých vôd * sa k nemu nepriblížia. - O.
Ty si moje útočište, ochrániš ma pred súžením; * zahrnieš
ma radosťou zo spásy. - O.
O. - Aleluja. - Pane, otvor naše srdce, aby sme porozumeli
slovám tvojho Syna.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Marka 7,31-37
Ježiš opustil končiny Týru a cez Sidon prišiel ku
Galilejskému moru do stredu dekapolského kraja.
Tam priviedli k nemu hluchonemého a prosili ho, aby naňho
vložil ruku. On ho vzal nabok od zástupu, vložil mu prsty do uší, poslinil si
ich a dotkol sa mu jazyka. Potom pozdvihol oči k nebu, vzdychol a povedal mu:
„Effeta,” čo znamená: „Otvor sa!” V tej chvíli sa mu otvorili uši a rozviazal
spútaný jazyk a správne rozprával.
A prikázal im, aby o tom nikomu nehovorili. Ale čím
dôraznejšie im prikazoval, tým väčšmi to rozhlasovali a s tým väčším obdivom
hovorili: „Dobre robí všetko: aj hluchým dáva sluch aj nemým reč.“
Počuli sme slovo Pánovo.
Čítanie z Knihy Genezis 3,9-24
Pán, Boh,
zavolal Adama a povedal mu: „Kde si?”
On
odpovedal: „Počul som tvoj hlas v záhrade, naľakal som sa, pretože som nahý, a
skryl som sa.”
Opýtal sa ho:
„Kto ťa upozornil, že si nahý, ak si nejedol zo stromu, z ktorého som ti jesť
zakázal?”
Adam
odpovedal: „Žena, ktorú si mi dal za spoločníčku, dala mi zo stromu a jedol
som.”
Pán, Boh,
povedal žene: „Čo si to urobila?” Žena odpovedala: „Had ma naviedol a jedla
som.” Tu povedal Pán, Boh, hadovi:
„Pretože
si to urobil, prekliaty budeš medzi všetkými krotkými a divými zvieratami. Po
bruchu sa budeš plaziť a prach hltať po všetky dni svojho života. Nepriateľstvo
ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom; ono
ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu.”
Žene
povedal:
„Rozmnožím
tvoje trápenie a tvoju ťarchavosť: v bolesti budeš rodiť deti, budeš túžiť po
svojom mužovi, ale on bude nad tebou vládnuť.”
A Adamovi povedal:
„Pretože si počúval hlas svojej ženy a jedol si zo stromu, z ktorého som ti
jesť zakázal, nech je prekliata zem pre teba: s námahou sa z nej budeš živiť po
všetky dni svojho života; tŕnie a bodľač ti bude rodiť a ty budeš jesť poľné
rastliny. V pote svojej tváre budeš jesť chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, z
ktorej si bol vzatý, lebo prach si a do prachu sa vrátiš.”
A nazval
Adam svoju ženu Eva, pretože bola matkou všetkých žijúcich.
Pán, Boh,
urobil Adamovi a jeho žene kožené tuniky a obliekol ich. Potom Pán, Boh,
povedal: „Hľa, človek sa stal ako jeden z nás. Pozná dobro i zlo. Len aby teraz
nesiahol svojou rukou na strom života a nejedol z neho a nežil naveky!”
A Pán,
Boh, ho vykázal zo záhrady Edenu, aby obrábal zem, z ktorej bol vzatý. Vyhnal
človeka a na východ od záhrady Edenu postavil cherubov a pohyblivý ohnivý meč,
aby strážili cestu k stromu života.
Počuli sme
Božie slovo.
O. - Pane, stal si sa nám útočišťom z pokolenia na
pokolenie.
Prv než sa vrchy zrodili + a povstali zem i svet, * ty,
Bože, si od vekov až naveky. - O.
Človeka
vraciaš do prachu * a hovoríš: „Vráťte sa, synovia človeka!”
Veď tisíc rokov je u teba ako deň včerajší, čo sa pominul,
* a ako jedna nočná stráž. - O.
Uchvacuješ
ich: sú ako ranný sen; * sú ako bylina v rozpuku:
ráno kvitne a rastie, * večer vädne a usychá. - O.
A tak nás nauč
rátať naše dni, * aby sme našli múdrosť srdca.
Obráť sa k nám, Pane; dokedy budeš meškať? * Zľutuj sa nad
svojimi služobníkmi. - O.
O Aleluja. - Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova,
ktoré vychádza z Božích úst.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa
Marka
8, 1-10
V tých dňoch zasa bol pri Ježišovi veľký zástup a nemali čo
jesť. Zvolal učeníkov a povedal im: „Ľúto mi je zástupu, lebo už tri dni
zotrvávajú pri mne a nemajú čo jest. Ak ich prepustím domov hladných,
poomdlievajú na ceste, veď niektorí z nich prišli zďaleka.”
Jeho učeníci mu odvetili: „Kto ich môže nasýtiť chlebom tu
na púšti a ako?”
Opýtal sa ich: „Koľko máte chlebov?” Oni odpovedali:
„Sedem.”
Tu rozkázal zástupu, aby si posadal na zem. Vzal sedem
chlebov, vzdával vďaky, lámal a dával svojim učeníkom, aby ich rozdávali; a oni
ich rozdali zástupu. Mali aj zopár rybiek. Aj nad nimi dobrorečil a kázal ich
rozdať.
I jedli a nasýtili sa. A nazbierali sedem košov zvyšných
odrobín. Ľudí tam bolo asi štyritisíc. Potom ich rozpustil.
Hneď nastúpil so svojimi učeníkmi na loď a došiel do
dalmanutského kraja.
Počuli sme slovo Pánovo.
Čítanie z Knihy Genezis 4,1-15.25
Adam poznal svoju ženu Evu, ona počala a porodila Kaina a
povedala: „Dostala som muža od Pána.” A opäť porodila jeho brata Ábela.
Ábel bol pastier oviec, Kain roľník.
Po istom čase priniesol Kain Pánovi obetu z poľných plodín.
Aj Ábel obetoval z prvotín svojho stáda, z tých najtučnejších. A Pán zhliadol
na Ábela a na jeho obetu, ale na Kaina a na jeho obetu nezhliadol. Kain sa
veľmi nahneval a tvár sa mu zamračila.
Pán mu povedal: „Prečo sa hneváš a prečo mračíš tvár? Nemal
by si zdvihnúť hlavu, ak robíš dobre? Ale ak zle robíš, hriech číha pri dverách
a zachvacuje ťa jeho žiadostivosť, lenže ty ju máš ovládať.”
Kain povedal svojmu bratovi Ábelovi: „Poď, vyjdeme si von!”
A keď boli na poli, Kain napadol svojho brata Ábela a zabil ho.
Tu Pán povedal Kainovi: „Kde je tvoj brat Ábel?”
On odvetil: „Neviem. Čo som ja strážca svojho brata?”
Pán mu povedal: „Čo si to urobil? Hlas krvi tvojho brata
kričí ku mne zo zeme. Teraz budeš prekliaty a ďaleko od zeme, ktorá otvorila
ústa, aby vypila krv tvojho brata z tvojej ruky. Keď ju budeš obrábať, už ti
neprinesie úrodu. Budeš nespokojný a budeš sa túlať po zemi.”
Kain povedal Pánovi: „Môj trest je väčší, než vládzem
zniesť. Ty ma dnes vyháňaš zo zeme a budem sa skrývať pred tebou; budem
nespokojný, túlať sa budem po zemi a kto ma stretne, zabije ma.”
Ale Pán mu povedal: „Nie, to sa nestane. Lebo každý, kto by
zabil Kaina, sedemnásobnú pomstu ponesie.” A Pán Kaina označil, aby ho nik nezabil,
keď ho stretne.
Adam opäť poznal svoju ženu, ona porodila syna a dala mu
meno Set, lebo povedala: „Boh mi dal iného potomka namiesto Ábela, ktorého
zabil Kain.”
Počuli sme Božie slovo.
O. - Prijmi od nás, Pane, obetu chvály.
Zvrchovaný
Boh, Pán, prehovoril * a vyzval zem od východu slnka až po jeho západ:
„Neobviňujem ťa pre tvoje obety, * veď tvoje žertvy stále
sú predo mnou. - O.
Prečo odriekaš
moje príkazy * a moju zmluvu v ústach omieľaš?
Veď ty nenávidíš poriadok * a moje slovo odmietaš. - O.
Vysedávaš si a
ohováraš svojho brata. * syna svojej matky potupuješ.
Toto páchaš, a
ja by som mal mlčať? + Myslíš si, že ja som ako ty: *
teraz ťa obviňujem a hovorím ti to do očí.” - O.
O. - Aleluja. - Ja som cesta, pravda a život, hovorí Pán;
nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Marka 8,11-13
K Ježišovi prišli farizeji a začali sa s ním hádať. Žiadali
od neho znamenie z neba, aby ho pokúšali. On si v duchu vzdychol a povedal:
„Prečo toto pokolenie žiada znamenie’? Veru, hovorím vám:
Toto pokolenie znamenie nedostane.”
Nechal ich tam, znova nastúpil na loď a odišiel na druhý
breh.
Počuli sme slovo Pánovo.
Čítanie z Knihy Genezis 6,5-8;7,1-5.10
Keď Pán videl, že zloba ľudí na zemi je veľká a že všetko
zmýšľanie ich srdca je ustavične naklonené k zlu, oľutoval, že urobil človeka
na zemi, a bolelo ho srdce. Pán povedal: „Vyhubím z povrchu zeme človeka,
ktorého som stvoril: človekom počnúc až po dobytok, plazy a nebeské vtáctvo,
lebo ľutujem, že som ich urobil.”
Ale Noe našiel milosť u Pána.
Preto Pán povedal Noemovi: „Vojdi s celou svojou rodinou do
korába, lebo som videl, že si spravodlivý predo mnou uprostred tohoto
pokolenia. Zo všetkých čistých zvierat vezmi po sedem párov, samca a samicu; z
nečistých zvierat po páre, samca a samicu. Aj z nebeského vtáctva vezmeš po
sedem párov, samca a samicu, aby sa zachovalo potomstvo na celej zemi. Lebo
ešte sedem dní - a potom dám pršať na zem štyridsať dní a štyridsať nocí a
vyhubím z povrchu zeme všetky bytosti, ktoré som urobil.”
Noe urobil všetko, čo mu Pán rozkázal. A keď prešlo sedem
dní, privalili sa na zem vody potopy.
Počuli sme Božie slovo.
O. - Pán požehná svoj ľud pokojom.
Vzdávajte Pánovi, synovia Boží, + vzdávajte Pánovi slávu
hodnú jeho mena, * v posvätnom rúchu klaňajte sa Pánovi. - O.
Hlas Pánov nad
vodami; * Pán nad veľkými vodami!
Hlas Pánov - taký mohutný! * Hlas Pánov - taký veľkolepý! -
O.
Zahrmel Boh veleby
* a v jeho chráme všetci volajú: Sláva!
Pán tróni nad záplavami vôd, * Pán bude tróniť ako večný
kráľ. - O.
O. - Aleluja. - Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo,
hovorí Pán; a môj Otec ho bude milovať a prídeme k nemu.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Marka 8,14-21
V tom čase si učeníci zabudli vziať chleba a na lodi mali
so sebou iba jeden chlieb. A on ich varoval: „Dajte si pozor a chráňte sa kvasu
farizejov i kvasu Herodesa!”
Oni si medzi sebou hovorili, že nemajú chleba.
Keď to spozoroval, povedal im: „Prečo rozprávate o tom, že
nemáte chlieb? Ešte nechápete a nerozumiete? Máte otupené srdce? Máte oči, a
nevidíte? Máte uši, a nepočujete? A nepamätáte sa už, koľko košov ste naplnili
odrobinami, keď som rozlámal päť chlebov piatim tisícom?”
Odpovedali mu: „Dvanásť.”
„A koľko košov ste naplnili odrobinami, keď som tých sedem
rozlámal štyrom tisícom?”
Odpovedali mu: „Sedem.”
A povedal im: „Ešte nechápete?”
Počuli sme slovo Pánovo.
Čítanie z Knihy Genezis 8, 6-13.20-22
Keď uplynulo štyridsať dní, Noe otvoril na korábe okno,
ktoré bol urobil, a vypustil krkavca. Ten odlietal a prilietal, kým vody na
zemi nevyschli.
Vypustil von aj holubicu, aby zvedel, či už vody stiekli z
povrchu zeme. Ale keď nenašla miesto, kde by spočinula jej noha, vrátila sa k
nemu do korába; po celej zemi boli ešte vody. Noe vystrel ruku, chytil ju a
vzal ju do korába.
Čakal ešte sedem dní a znova vypustil z korába holubicu. A
ona k nemu priletela až v podvečer a v zobáku priniesla olivovú ratolesť so
zelenými listami. Tu Noe poznal, že vody zo zeme zmizli. Čakal ešte ďalších
sedem dní a vypustil holubicu, ktorá sa už k nemu nevrátila.
V šesťstoprvom roku, v prvom mesiaci, v prvý deň mesiaca,
vody na zemi vyschli. Noe otvoril strechu korába, pozrel sa von a videl, že
povrch zeme je suchý.
Potom postavil oltár Pánovi, vzal zo všetkého čistého
dobytka a z čistých vtákov a priniesol zápalnú obetu na oltári. Pán zavoňal
príjemnú vôňu a povedal si: „Už nikdy neprekľajem zem pre človeka, lebo
zmýšľanie ľudského srdca je od mladosti náklonné na zlé. Preto už nikdy
nevyhubím všetky živé bytosti, ako som to urobil.
Kým potrvá zem, neprestane sejba a žatva, chlad a horúčosť,
leto a zima, deň a noc.”
Počuli sme Božie slovo.
O. - Prinesiem ti, Pane, obetu chvály. Alebo:
Aleluja.
Čím sa
odvďačím Pánovi * za všetko, čo mi dal?
Vezmem kalich spásy * a budem vzývať meno Pánovo. - O.
Pánovi splním
svoje sľuby * pred všetkým jeho ľudom.
V Pánových očiach má veľkú cenu * smrť jeho svätých. - O.
Splním svoje
sľuby Pánovi * pred všetkým jeho ľudom
v nádvoriach domu Pánovho * uprostred teba, Jeruzalem. - O.
O. - Aleluja. - Otec nášho Pána Ježiša Krista nech osvieti
oči nášho srdca, aby sme vedeli, aká je nádej z nášho povolania.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Marka 8,22-26
Ježiš a učeníci prišli do Betsaidy. Tam priviedli k nemu
slepca a prosili ho, aby sa ho dotkol. On vzal slepca za ruku, vyviedol ho za
dedinu, poslinil mu oči, vložil naňho ruky a opýtal sa ho: „Vidíš niečo?” Ten
sa pozrel a povedal: „Vidím ľudí; zdá sa mi, akoby stromy chodili.”
Potom mu znova položil ruky na oči. Tu začal vidieť i
celkom ozdravel a všetko videl zreteľne.
I poslal ho domov so slovami: „Ale do dediny nechoď!”
Počuli sme slovo Pánovo.
Čítanie z Knihy Genezis 9,1-13
Boh požehnal Noema a jeho synov a povedal im: „Vzrastajte, množte
sa a naplňte zem! Nech majú pred vami strach a hrôzu všetky pozemské zvieratá
i všetko nebeské vtáctvo a všetko, čo sa hýbe na zemi! Vo vašich rukách sú
všetky morské ryby. Všetko, čo sa hýbe a žije, bude vám slúžiť za pokrm; dávam
vám všetko, ako kedysi zelené byliny.
Len mäso s dušou, ktorá je v krvi, nebudete jesť. Lebo aj
za vašu krv budem brať na zodpovednosť každé zviera. Za život človeka budem
brať na zodpovednosť človeka, jeho brata.
Ak niekto preleje krv človeka, iný človek nech preleje jeho
krv, lebo človek bol na Boží obraz stvorený.
Vy však vzrastajte, množte sa, rozšírte sa po zemi a
ovládnite ju!”
Aj toto povedal Boh Noemovi a jeho synom: „Hľa, ja uzavriem
zmluvu s vami a s vaším potomstvom i so všetkými živými bytosťami, čo sú s vami:
s vtákmi i s dobytkom a so všetkou zverou zeme, čo je s vami, so všetkým, čo
vyšlo z korába; so všetkými zvieratami na zemi. Uzavriem s vami zmluvu a už
nikdy nezahynie všetko živé vo vodách potopy, už nikdy nebude potopa, ktorá by
spustošila zem.”
A Boh povedal: „Toto je znak zmluvy, ktorú uzatváram medzi
mnou a vami a medzi všetkými živými bytosťami, čo sú s vami, pre všetky budúce
pokolenia: Do oblakov vložím svoj oblúk a bude znamením zmluvy medzi mnou a
zemou.” Počuli sme Božie slovo.
O. - Pán z nebies pozerá na našu zem.
Tvojho mena,
Pane, budú sa báť pohania * a tvojej slávy všetci zemskí králi;
lebo Pán
vystaví Sion * a zjaví sa vo svojej sláve.
Zhliadne na modlitbu núdznych * a nepohrdne ich prosbami. -
O.
Nech sa to
zaznačí pre pokolenie budúce * a obnovený ľud oslávi Pána.
Veď Pán hľadí
zo svojej vznešenej svätyne * a z nebies pozerá na zem;
čuje nárek zajatých * a odsúdeným na smrť vracia slobodu. -
O.
Deti tvojich
služobníkov budú bývať v bezpečí * a ich potomstvo bude pevné pred tebou,
aby na Sione
hlásali meno Pánovo * a v Jeruzaleme jeho slávu,
keď sa tam zídu vospolok národy * a kráľovstvá, aby slúžili
Pánovi. - O.
O. - Aleluja. - Tvoje slová, Pane, sú Duch a život. Ty máš
slová večného života.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Marka 8,27-33
Ježiš vyšiel so svojimi učeníkmi do dedín okolo Cézarey
Filipovej. Cestou sa pýtal svojich učeníkov: „Za koho ma pokladajú ľudia?”
Oni mu odpovedali: „Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní
za jedného z prorokov.”
„A za koho ma pokladáte vy?”, opýtal sa ich.
Odpovedal mu Peter: „Ty si Mesiáš.”
Ale on ich prísne napomenul, aby o ňom nerozprávali nikomu.
Potom ich začal poúčať: „Syn človeka musí mnoho trpieť,
starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on po troch dňoch
vstane z mŕtvych.” Hovoril im to otvorene.
Peter si ho vzal nabok a začal mu dohovárať. On sa obrátil,
pozrel sa na svojich učeníkov a Petra pokarhal: „Choď mi z cesty, satan, lebo
nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!”
Počuli sme slovo Pánovo.
Čítanie z Knihy Genezis 11,1-9
Na celej zemi bol jeden jazyk a rovnaká reč.
Keď sa ľudia pohli z východu, našli rovinu v krajine
Sennaar a usadili sa na nej.
Povedali si: „Poďte, narobíme tehál a vypálime ich v ohni.”
Tehlu používali namiesto kameňa a namiesto malty asfalt.
Potom povedali: „Poďte, postavíme si mesto a vežu, ktorej
vrchol bude siahať do neba. A urobíme si meno, aby sme sa nerozptýlili po celej
zemi.”
Pán však zostúpil, aby sa podíval na mesto a vežu, ktorú
stavali ľudia, a povedal: „Hľa, sú jeden národ a všetci hovoria jedným jazykom.
Toto je začiatok ich činov a už im nebude ťažko urobiť, čo si zaumienili.
Poďte, zostúpime a pomätieme tam ich reč, aby nik nerozumel reči druhého.”
Tak ich Pán odtiaľ rozptýlil po celej zemi a mesto prestali
stavať.
Preto sa ono volá Bábel. Lebo tam bola pomätená reč celej
zeme a Pán ich odtiaľ rozptýlil po celej zemi.
Počuli sme Božie slovo.
O. - Blažený ľud, ktorý patrí
Pánovi.
Pán marí
úmysly pohanov, * navnivoč privádza myšlienky národov.
Ale Pánov úmysel trvá naveky, * myšlienky jeho srdca z
pokolenia na pokolenie. - O.
Blažený národ,
ktorého Bohom je Pán, * blažený ľud, ktorý si on vyvolil za dedičstvo.
Pán hľadí z neba * a vidí všetkých ľudí. - O.
Pozerá z
miesta, kde prebýva, * na všetkých obyvateľov zeme,
on, čo každému osve utvoril srdce * a chápe všetky ich
skutky. - O.
O. - Aleluja. - Nazval som vás priateľmi, hovorí Pán;
pretože som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Marka 8,34-9,l
Ježiš zavolal k sebe zástup aj učeníkov a povedal im: „Kto
chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo
kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a
pre evanjelium, zachráni si ho.
Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej
duši by uškodil?! Lebo za čo vymení človek svoju dušu?!
Kto sa bude hanbiť za mňa a za moje slová pred týmto cudzoložným
a hriešnym pokolením, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve
svojho Otca so svätými anjelmi.”
A povedal im: „Veru, hovorím vám: Niektorí z tých, čo tu
stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia, že Božie kráľovstvo prichádza s mocou.”
Počuli sme slovo Pánovo.
Čítanie z Listu Hebrejom 11,1-7
Bratia, viera je základom toho, v čo dúfame, dôkazom toho,
čo nevidíme. Ňou si predkovia získali dobré svedectvo.
Vierou chápeme, že Božie slovo stvárnilo svety tak, že z
neviditeľného povstalo viditeľné.
Vierou priniesol Ábel Bohu lepšiu obetu ako Kain a ňou si
získal svedectvo, že je spravodlivý, lebo Boh vydal svedectvo o jeho daroch; a
ňou ešte aj ako mŕtvy hovorí.
Vierou bol Henoch prenesený, aby neuzrel smrť; nenašli ho,
lebo Boh ho preniesol. Ešte pred prenesením si získal svedectvo, že sa páči
Bohu. Bez viery je totiž nemožné páčiť sa Bohu. Lebo kto prichádza k Bohu, musí
veriť, že je a že odmieňa tých, čo ho hľadajú.
S vierou prijal Noe pokyn o tom, čo ešte nebolo vidieť, a s
bázňou postavil koráb na záchranu svojej rodiny; ňou odsúdil svet a stal sa
dedičom spravodlivosti, ktorá je z viery.
Počuli sme Božie slovo.
O. - Oslavovať ťa chcem naveky, Bože, môj kráľ.
Budem ťa
velebiť každý deň + a tvoje meno chváliť * navždy a naveky.
Veľký si, Pane, a veľkej chvály hoden, * tvoju veľkosť
nemožno preskúmať. - O.
Z pokolenia na
pokolenie ide chvála tvojich skutkov * a všetky pokolenia ohlasujú tvoju moc.
Hovoria o vznešenosti tvojej slávy a veleby * a rozprávajú
o tvojich zázrakoch. - O.
Nech ťa
oslavujú, Pane, všetky tvoje diela * a tvoji svätí nech ťa velebia.
Nech rozprávajú o sláve tvojho kráľovstva * a o tvojej moci
nech hovoria. - O.
O. - Aleluja. - Otvorilo sa nebo a zaznel Otcov hlas: „Toto
je môj milovaný Syn, počúvajte ho.“
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa
Marka 9,2-13
Ježiš vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána a len ich vyviedol
na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil. Jeho odev zažiaril a bol
taký biely, že by ho nijaký bielič na svete tak nevybielil. A zjavil sa im
Eliáš s Mojžišom a rozprávali sa s Ježišom.
Vtedy Peter povedal Ježišovi: „Rabbi, dobre je nám tu.
Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.” Lebo nevedel,
čo povedať; takí boli preľaknutí.
Tu sa utvoril oblak a zahalil ich. A z oblaku zaznel hlas:
„Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho.” A sotva sa rozhliadli, nevideli pri
sebe nikoho, iba Ježiša.
Keď zostupovali z vrchu, prikázal im, aby o tom, čo videli,
nehovorili nikomu, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych. Oni si toto slovo
zapamätali a jeden druhého sa vypytovali, čo znamená „vstať z mŕtvych”.
A pýtali sa ho: „Prečo teda zákonníci hovoria, že najprv
musí prísť Eliáš?”
On im povedal: „Áno, najprv príde Eliáš a všetko obnoví.
Ale prečo je o Synovi človeka napísané, že bude veľa trpieť a že ním opovrhnú?
No hovorím vám: Eliáš už prišiel a urobili s ním, čo chceli, ako je o ňom
napísané.”
Počuli sme slovo Pánovo.