Čítanie z Knihy Genezis 18,16-33
Mužovia sa z údolia Mambreho pobrali a zamierili k Sodome. Abrahám išiel s nimi odprevadiť ich.
A Pán povedal: „Môžem pred Abrahámom tajiť, čo chcem urobiť?! Veď z neho má byť veľký a mocný národ a v ňom majú byť požehnané všetky národy zeme. Lebo jeho som si vyvolil, aby svojim synom a svojmu domu po sebe prikázal zachovávať Pánovu cestu a konať podľa spravodlivosti a práva, aby Pán mohol splniť na Abrahámovi všetko, čo mu sľúbil.“
Preto Pán povedal: „Žaloba na Sodomu a Gomoru je veľká a ich hriech je veľmi ťažký. Zostúpim a pozriem sa, či naozaj robia tak, ako znie žaloba, čo došla ku mne, a či nie. Chcem to vedieť.“
Muži sa odtiaľ obrátili a išli do Sodomy, kým Abrahám stále ešte stál pred Pánom.
Pristúpil bližšie a povedal: „Chceš naozaj zahubiť spravodlivého s bezbožným? A keby bolo v meste päťdesiat spravodlivých, zahubil by si ich a neodpustil by si mestu kvôli päťdesiatim spravodlivým, čo sú v ňom?
Nech je ďaleko od teba urobiť niečo také: spravodlivého usmrtiť s bezbožným. Spravodlivý by bol na tom rovnako ako bezbožný. To nech je ďaleko od teba. Vari ten, čo súdi celú zem, nebude konať spravodlivo?“
Pán mu povedal: „Ak v meste Sodome nájdem päťdesiat spravodlivých, odpustím kvôli nim celému mestu.“
Abrahám povedal: „Opovážil som sa rozprávať so svojím Pánom, hoci som len prach a popol. Čo ak bude spravodlivých o päť menej ako päťdesiat? Zničíš kvôli piatim celé mesto?”
„Nezničím,“ odpovedal, „ak ich tam nájdem štyridsaťpäť.“
Abrahám mu znova povedal: „A čo ak sa ich tam nájde len štyridsať?“
Odpovedal: „Kvôli štyridsiatim ich nezničím.“
„Nehnevaj sa, prosím, Pán môj,“ pokračoval ďalej, „že ešte hovorím: A ak sa ich tam nájde len tridsať?“
Odpovedal: „Neurobím to, ak ich tam nájdem tridsať.“
Abrahám povedal: „Opovážil som sa rozprávať so svojím Pánom: Čo ak sa ich tam nájde dvadsať?“
Pán odpovedal: „Nezahubím ich kvôli dvadsiatim.“
„Prosím, nech sa nehnevá môj Pán,“ pokračoval, „že ešte raz prehovorím: A čo ak sa ich tam nájde len desať?“
Odpovedal: „Kvôli desiatim ich nezahubím.“
Keď sa Pán prestal rozprávať s Abrahámom, odišiel a Abrahám sa vrátil na svoje miesto.
Počuli sme Božie slovo.
O. - Milostivý a milosrdný je Pán.
Dobroreč, duša moja, Pánovi * a celé moje vnútro jeho menu svätému.
Dobroreč, duša moja, Pánovi * a nezabúdaj na jeho dobrodenia. - O.
Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti, * on lieči všetky tvoje neduhy;
on vykupuje tvoj život zo záhuby, * on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou. - O.
Milostivý a milosrdný je Pán, * zhovievavý a dobrotivý nesmierne.
Nevyčíta nám ustavične naše chyby, * ani sa nehnevá naveky. - O.
Nezaobchodí s nami podľa našich hriechov, * ani nám neodpláca podľa našich neprávostí.
Lebo ako vysoko je nebo od zeme, * také veľké je jeho zľutovanie voči tým, čo sa ho boja. - O.
O. - Aleluja. - Nezatvrdzujte dnes svoje srdcia, ale počúvajte Pánov hlas.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša 8,18-22
Keď Ježiš videl okolo seba veľké zástupy, rozkázal preplaviť sa na druhý breh. Tu k nemu pristúpil istý zákonník a povedal mu: „Učiteľ, pôjdem za tebou všade, kam pôjdeš.”
Ježiš mu odvetil: „Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť.”
Iný, jeden z jeho učeníkov, mu povedal: „Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca.”
Ale Ježiš mu povedal: „Poď za mnou a nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych.”
Počuli sme slovo Pánovo.
Čítanie z Knihy Genezis 19,15-29
Anjeli naliehali na Lota: „Vstaň, vezmi svoju ženu a obe dcéry, ktoré tu máš, aby si nezahynul v zločinnom meste.“ A keď váhal, chytili ho muži za ruku i jeho ženu a obe dcéry, lebo Pán ho chcel zachrániť, vyviedli ho von a nechali ho za mestom.
Tam anjel povedal: „Zachráň sa, ide ti o život. Neobzeraj sa a nezastavuj sa nikde v tomto okolí. Hľadaj útočište v horách, aby si nezahynul.“
Lot im povedal: „Prosím, nie, Pane. Tvoj sluha našiel milosť pred tebou a veľké je tvoje milosrdenstvo, ktoré si mi preukázal, keď si mi zachránil život. Ale do hôr ujsť nevládzem, zachytí ma pohroma a umriem. Pozri, tu neďaleko je malé mesto, tam môžem ujsť, v ňom sa zachránim. Či nie je malé? A ja ostanem nažive.“
On mu povedal: „Nuž dobre, aj túto tvoju prosbu vyslyším a mesto, za ktoré sa prihováraš, nezničím. Utekaj a skry sa tam, lebo nemôžem nič robiť, kým ta nedôjdeš.“ Preto sa to mesto volá Segor.
Nad krajinu vyšlo slnko, keď Lot došiel do Segoru. Vtedy Pán spustil na Sodomu a Gomoru síru a oheň z neba od Pána a zničil obe mestá i celý okolitý kraj; všetkých obyvateľov miest a všetky poľné rastliny. Jeho žena sa obzrela za seba a premenila sa na soľný stĺp.
Keď Abrahám ráno vstal, išiel na miesto, kde predtým stál s Pánom, pozrel sa na Sodomu a Gomoru a na celý kraj okolo a videl vystupovať zo zeme žeravý popol a dym ako z pece.
Keď Boh ničil mestá a okolie tohoto kraja, spomenul si na Abraháma a Lota zachránil zo skazy miest, v ktorých býval.
Počuli sme Božie slovo.
O. - Mám pred očami, Pane, tvoju dobrotu.
Skúmaj ma, Pane, a skúšaj, * ohňom mi prepáľ srdce aj myseľ.
Pred očami mám tvoju dobrotu * a konám podľa tvojej pravdy. - O.
Nezatrať moju dušu s hriešnikmi * a môj život s ľuďmi krvilačnými.
Ich ruky sú poškvrnené zločinmi, * ich pravica je plná úplatkov. - O.
Ale ja kráčam v nevinnosti, * vykúp ma a buď mi milostivý.
Moja noha stojí na rovnej ceste; * v zhromaždeniach chcem velebiť Pána. - O.
O. - Aleluja. - Spolieham sa na Pána, moja duša sa spolieha na jeho slovo.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša8, 23-27
Ježiš nastúpil na loďku a jeho učeníci ho nasledovali.
Na mori sa zrazu strhla taká búrka, že sa vlny prevaľovali cez loďku; a on spal. Pristúpili k nemu a zobudili ho slovami: „Pane, zachráň nás, hynieme!”
On im povedal: „Čo sa bojíte, vy maloverní?!” Potom vstal, pohrozil vetru i moru a nastalo veľké ticho.
Ľudia žasli a hovorili: „Ktože je to, že ho i vietor i more poslúchajú?”
Počuli sme slovo Pánovo.
Čítanie z Knihy Genezis 21,5.8-20
Keď mal Abrahám sto rokov, narodil sa mu syn Izák. Chlapec vyrástol a odstavili ho. V deň odstavenia urobil Abrahám veľkú hostinu.
A keď Sára videla, ako syn Egypťanky Agar šantí s jej synom Izákom, povedala Abrahámovi: „Vyžeň slúžku i jej syna, lebo syn slúžky nesmie dediť s mojím synom Izákom!“ Abraháma sa to veľmi dotklo, veď to bol jeho syn.
Ale Boh mu povedal: „Netráp sa kvôli chlapcovi a svojej slúžke. Počúvni všetko, Čo ti povedala Sára, lebo podľa Izáka sa bude volať tvoje potomstvo. Ale aj zo syna slúžky urobím veľký národ, pretože je tvojím potomkom.”
Abrahám teda skoro ráno vstal, vzal chlieb a mech s vodou, naložil to Agar na chrbát, dal jej chlapca a prepustil ju.
Ona odišla a blúdila po púšti Bersabe. A keď sa minula voda z mecha, položila chlapca pod ker, poodišla a sadla si opodiaľ, asi akoby šípom dostrelil, lebo si vravela: „Nemôžem hľadieť, ako dieťa zomiera.“ Tak sedela obďaleč a nahlas plakala.
Ale Boh počul hlas chlapca a Boží anjel zavolal z neba na Agar: „Čo ti je, Agar? Neboj sa, Boh počul hlas chlapca z miesta, kde je. Vstaň, vezmi chlapca a staraj sa oň, lebo z neho urobím veľký národ.“
Boh jej otvoril oči a zbadala prameň vody. Išla, naplnila si mech a napojila chlapca. Boh bol s ním; a keď vyrástol, býval na púšti a stal sa z neho mladý lukostrelec.
Počuli sme Božie slovo.
O. - Úbožiak zavolal a Pán ho vyslyšal.
Úbožiak zavolal a Pán ho vyslyšal * a vyslobodil ho zo všetkých tiesní.
Ako strážca sa utáborí anjel Pánov okolo bohabojných * a vyslobodí ich. - O.
Vy, jeho svätí, bojte sa Pána, * veď bohabojní núdzu nemajú.
Boháči sa nabiedia a nahladujú, * ale tým, čo hľadajú Pána, nijaké dobro chýbať nebude. - O.
Poďte, deti, čujte ma, * naučím vás bázni Pánovej.
Miluje niekto život * a chce požívať dobro v šťastných dňoch? - O.
O. - Aleluja. - Otec nás zo svojej vôle zrodil slovom pravdy, aby sme boli ako prvotiny jeho stvorenia.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša 8,28-34
Keď Ježiš prišiel na druhý breh do gadarského kraja, vybehli oproti nemu dvaja posadnutí zlými duchmi; vyšli z hrobov a boli takí zúriví, že sa nik neodvážil chodiť tou cestou. Zrazu skríkli: „Čo ťa do nás, Syn Boží?! Prišiel si sem predčasne nás mučiť?”
Neďaleko nich sa pásla veľká črieda svíň. Zlí duchovia ho prosili:
„Ak nás už vyháňaš, pošli nás do čriedy svíň!” On im povedal:
„Choďte.” A oni vyšli a vošli do svíň. Vtom sa celá črieda prudko hnala dolu svahom do mora a zahynula vo vodách.
Pastieri ušli, a keď prišli do mesta, vyrozprávali všetko, aj o tých, čo boli posadnutí zlými duchmi. Tu celé mesto vyšlo oproti Ježišovi a keď ho uvideli, prosili ho, aby odišiel z ich kraja.
Počuli sme slovo Pánovo.
Čítanie z Knihy Genezis 22,1-19
Boh skúšal Abraháma a povedal mu: „Abrahám!“ On odpovedal:
„Tu som.“ Boh hovoril: „Vezmi svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, choď do krajiny Moria a obetuj ho tam ako zápalnú obetu na vrchu, ktorý ti ukážem.“
Abrahám vstal ešte za noci, osedlal osla, vzal so sebou dvoch sluhov a svojho syna Izáka, naštiepal dreva na zápalnú obetu a vybral sa na miesto, ktoré mu Boh označil.
Keď na tretí deň Abrahám zdvihol oči, zďaleka uzrel to miesto a povedal svojim sluhom: „Čakajte tu s oslom. Ja a chlapec pôjdeme až ta, pokloníme sa a vrátime sa k vám.“
Potom Abrahám vzal drevo na zápalnú obetu a naložil ho na svojho syna Izáka. Sám niesol v rukách oheň a nôž.
Ako išli sami dvaja, vravel Izák svojmu otcovi Abrahámovi: „Otče!“ On mu povedal: „Čo chceš, syn môj?“ „Pozri,“ hovorí Izák, „oheň a drevo je tu, a baránok na zápalnú obetu je kde?“ Abrahám odvetil: „Boh si zaobstará baránka na obetu, syn môj.“ A vedno šli ďalej.
Keď došli na miesto, ktoré mu ukázal Boh, Abrahám postavil oltár, poukladal naň drevo, zviazal svojho syna Izáka a položil ho na oltár, na drevo. Potom Abrahám vystrel ruku, vzal níž a chcel obetovať svojho syna.
Ale v tom naň zavolal anjel Pána z neba: „Abrahám, Abrahám!“ On odpovedal: „Tu som.“ Anjel mu povedal: „Nevzťahuj svoju ruku na chlapca a neublíž mu! Teraz viem, že sa bojíš Boha, veď si mi neodoprel svojho jediného syna.“
Abrahám zdvihol oči a uzrel barana zachyteného rohami v kroví. Vzal ho a obetoval namiesto svojho syna ako zápalnú obetu. A toto miesto nazval: „Pán sa stará;“ a tak sa až podnes hovorí: „Na vrchu Pán sa stará.“
Anjel Pána znova zavolal z neba na Abraháma: „Na seba samého prisahám - taký je výrok Pána -: Pretože si toto urobil a neodoprel si mi svojho jediného syna, požehnám ťa a rozmnožím tvoje potomstvo ako hviezdy na nebi a ako piesok na brehu mora a tvoje potomstvo sa zmocní brán svojich nepriateľov. A pretože si poslúchol môj hlas, v tvojom potomstve budú požehnané všetky národy zeme.“
Potom sa Abrahám vrátil k svojim sluhom a všetci spolu sa pobrali do Bersaby. A Abrahám ostal bývať v Bersabe.
Počuli sme Božie slovo.
O. - Pred tvárou Pána budem kráčať v krajine žijúcich. Alebo: Aleluja.
Milujem Pána, lebo vypočul * môj prosebný hlas,
lebo svoj sluch naklonil ku mne, * kedykoľvek som ho vzýval. - O.
Keď ma omotali povrazy smrti * a zmocnili sa ma úzkosti podsvetia,
keď som sa ocitol v súžení a trápení, + vzýval som meno Pánovo: * „Pane, zachráň môj život!“ - O.
Milostivý a spravodlivý je Pán, * náš Boh sa zľutúva.
Pán ochraňuje maličkých; * pomohol mi, keď som bol v biede. - O.
Lebo môj život zachránil od smrti, + moje oči od sĺz * a moje nohy pred pádom.
Pred tvárou Pána budem kráčať * v krajine žijúcich. - O.
O. - Aleluja. - V Kristovi Boh zmieril svet so sebou a nám odovzdal slovo zmierenia.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša 9,1-8
Ježiš nastúpil na loďku, preplavil sa na druhý breh a prišiel do svojho mesta. Tu mu priniesli ochrnutého človeka, ktorý ležal na lôžku. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: „Dúfaj, synu, odpúšťajú sa ti hriechy.”
Vtedy si niektorí zákonníci povedali: „Tento sa rúha.”
Keďže Ježiš poznal ich myšlienky, povedal: „Prečo myslíte zlé vo svojich srdciach’? Čo je ľahšie - povedať: ‚Odpúšťajú sa ti hriechy,’ alebo povedať: ‚Vstaň a choď’?
Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy” - povedal ochrnutému: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!” A on vstal a odišiel domov.
Keď to zástupy videli, s bázňou oslavovali Boha, ktorý dal takú moc ľuďom.
Počuli sme slovo Pánovo.
Čítanie z Knihy Genezis 23,1-4.19;24,1-8.62-67
Sára sa dožila stodvadsaťsedem rokov a zomrela v Kariatarbé, čo je Hebron, v krajine Kanaán. Abrahám išiel smútiť za ňou a oplakávať ju.
Potom prerušil pohrebný obrad a povedal Hetejcom: „Som u vás len cudzinec a hosť. Dajte mi u vás miesto na dedičnú hrobku, kde by som mohol pochovať svoju mŕtvu.“
Potom Abrahám pochoval svoju ženu Sáru v jaskyni na pozemku Makpela oproti Mambre, čo je Hebron, v krajine Kanaán. Abrahám bol už starec vysokého veku a Pán ho vo všetkom požehnával.
Tu Abrahám povedal najstaršiemu sluhovi svojho domu, ktorý spravoval celý jeho majetok: „Polož svoju ruku pod moje bedrá a zaprisahám ťa na Pána, Boha neba i zeme, že môjmu synovi nevezmeš ženu z dcér Kanaáncov, medzi ktorými bývam, ale pôjdeš do mojej vlasti, k mojim príbuzným a tam vyberieš ženu pre môjho syna Izáka.“
Sluha odvetil: „A ak žena nebude chcieť ísť so mnou do tejto krajiny, mám tvojho syna zaviesť naspäť do krajiny, z ktorej si vyšiel?“
Abrahám mu povedal: „Neopováž sa; nikdy ta nesmieš zaviesť môjho syna! Pán, Boh nebies, ktorý ma vyviedol z domu môjho otca a z môjho rodného kraja, ktorý so mnou hovoril a prisahal mi: ‚Túto zem dám tvojmu potomstvu,’ pošle pred tebou svojho anjela, aby si tam vybral ženu môjmu synovi. A keby žena nechcela ísť s tebou, táto prísaha ťa neviaže. Len môjho syna ta nevoď!“
Izák prišiel od studne Lachajroi a býval v Negebe. Na sklonku dňa vyšiel Izák do poľa žialiť. Keď zdvihol oči, videl prichádzať ťavy.
Aj Rebeka zdvihla oči a zbadala Izáka. Zosadla z ťavy a opýtala sa sluhu: „Kto je tamten človek, čo nám ide oproti po poli?“ On jej odpovedal: „To je môj pán.“ Rýchlo vzala závoj a zahalila sa.
Sluha potom porozprával Izákovi všetko, čo vykonal, a Izák ju voviedol do stanu svojej matky Sáry. Vzal si Rebeku za ženu a tak ju miloval, že sa uspokojil nad smrťou svojej matky.
Počuli sme Božie slovo.
O. - Oslavujme Pána, lebo je dobrý Alebo : Aleluja.
Oslavujte Pána, lebo je dobrý, * lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
Kto vyrozpráva mocné skutky Pánove, * kto všetku jeho chválu rozhlási? - O.
Blažení sú tí, čo zachovávajú právo + a konajú spravodlivo v každý čas. * Pamätaj na nás, Pane, z lásky k svojmu ľudu. - O.
Navštív nás svojou spásou, * aby sme videli šťastie tvojich vyvolených,
aby sme sa radovali z radosti tvojho ľudu * a boli hrdí na teba so všetkými tvojimi dedičmi. - O.
O. - Aleluja. - Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša 9,9-13
Ježiš videl na mýtnici sedieť človeka menom Matúša a povedal mu:
„Poď za mnou!” On vstal a išiel za nim.
Keď potom Ježiš sedel v dome za stolom, prišli mnohí mýtnici a hriešnici a stolovali s ním a s jeho učeníkmi. Keď to videli farizeji, hovorili jeho učeníkom: „Prečo váš učiteľ jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?”
On to začul a povedal: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Choďte a naučte sa, čo to znamená: ‚Milosrdenstvo chcem, a nie obetu.’ Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.”
Počuli sme slovo Pánovo.
Čítanie z Knihy Genezis 27,1-5.15-29
Izák zostarel a oči mu tak zoslabli, že nevidel. Zavolal si svojho staršieho syna Ezaua a povedal mu: „Syn môj.“ On odvetil: „Tu som.“
Otec mu povedal: „Vidíš, už som starý a neviem, kedy zomriem. Vezmi si zbraň, tulec a luk, a vyjdi na pole. Keď niečo ulovíš, priprav mi z toho pokrm, veď vieš, aký mám rád, a prines mi ho. Zajem si a požehnám ťa prv, ako zomriem.“
Ale Rebeka počula, čo Izák hovoril svojmu synovi Ezauovi. Ezau odišiel na pole, aby niečo ulovil a priniesol, a Rebeka obliekla Jakuba do najlepších Ezauových šiat, čo mala v dome pri ruke, a kozľacími kožkami mu ovinula ruky a holý krk. Potom dala svojmu synovi Jakubovi do rúk chutné jedlo a chlieb, čo pripravila.
On išiel k otcovi a povedal: „Otče môj.“
Ten odvetil: „Počúvam. Kto si, syn môj?“
A Jakub povedal svojmu otcovi: „Ja som Ezau, tvoj prvorodený. Urobil som, ako si mi rozkázal. Poď, sadni si, jedz, čo som ulovil, a požehnaj ma.“
Ale Izák sa opýtal svojho syna: „Ako si mohol tak rýchlo niečo nájsť, syn môj?“
On odvetil: „Pán, tvoj Boh, chcel, aby som na to natrafil.“
Izák povedal Jakubovi: „Pristúp bližšie, nech sa ťa dotknem, syn môj, a zistím, či si ty môj syn Ezau alebo nie.“ On pristúpil k otcovi a keď ho Izák ohmatal, povedal: „Hlas, hlas je síce Jakubov, ale ruky, ruky sú Ezauove.“
Nepoznal ho, lebo mal ruky chlpaté ako jeho starší syn. Preto ho požehnal. A znova sa ho spýtal: „Naozaj si to ty, môj syn Ezau?“ On odpovedal: „Áno, ja som to.“
Izák povedal: „Prines mi to. Budem jesť z tvojho úlovku, syn môj, a požehnám ťa.“
Podal mu to a on jedol. A podal mu aj víno. Jeho otec Izák si upil a povedal mu: „Poď ku mne, syn môj, a pobozkaj ma!“
Podišiel k nemu a pobozkal ho. Izák zacítil vôňu jeho šiat a žehnal ho, hovoriac:
„Hľa, vôňa môjho syna je ako vôňa úrodného poľa, ktoré požehnal Pán.
Nech ti Boh dá nebeskú rosu, žírnosť zeme a hojnosť zrna i muštu.
Nech ti slúžia ľudia a nech sa sklonia pred tebou národy. Buď pánom nad svojimi bratmi a nech sa pred tebou skláňajú synovia tvojej matky. Nech je prekliaty, kto ťa bude preklínať, a požehnaný, kto ťa bude žehnať.“
Počuli sme Božie slovo.
O. - Chváľte Pána, lebo Pán je dobrý. Alebo: Aleluja.
Chváľte meno Pánovo, * chváľte ho, služobníci Pánovi,
ktorí ste v dome Pánovom * a na nádvoriach domu nášho Boha. - O.
Chváľte Pána, lebo Pán je dobrý; * ospevujte jeho meno, lebo je ľúbezné;
veď si Pán vyvolil Jakuba, * Izraela za svoje vlastníctvo. - O.
Ja viem, že Pán je veľký, * že náš Boh je nad všetkými bohmi.
Čokoľvek Pán chce, + urobí na nebi i na zemi, * v mori a vo všetkých priepastiach. - O.
O. - Aleluja. - Moje ovce počúvajú môj hlas, hovorí Pán; ja ich poznám a ony idú za mnou.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša 9,14-17
K Ježišovi prišli Jánovi učeníci a hovorili: „Prečo sa my a farizeji často postíme, a tvoji učeníci sa nepostia?”
Ježiš im povedal: „Vari môžu svadobní hostia smútiť, kým je ženích s nimi? No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom sa budú postiť.
Nik predsa neprišíva na starý odev záplatu z novej látky, lebo záplata sa z odevu vytrhne a diera bude ešte väčšia.
Ani nové víno nevlievajú do starých mechov, lebo mechy sa roztrhnú a aj víno vytečie aj mechy sa zničia. Ale nové víno vlievajú do nových mechov, a tak sa oboje zachová.”
Počuli sme slovo Pánovo.
Čítanie z Knihy Genezis 28,10-22a
Jakub odišiel z Bersaby a putoval do Charranu. Keď došiel na isté miesto a rozhodol sa tam po západe slnka prenocovať, vzal jeden z kameňov, čo tam ležali, položil si ho pod hlavu a zaspal na tom mieste.
Vo sne videl rebrík postavený na zemi, ktorého vrchol sa dotýkal neba, videl Božích anjelov, ako po ňom vystupujú a zostupujú, a Pána, ako sa opiera o rebrík a hovorí mu: „Ja som Pán, Boh tvojho otca Abraháma a Boh Izáka. Zem, na ktorej spíš, dám tebe a tvojmu potomstvu. Tvojho potomstva bude ako prachu na zemi; rozšíriš sa na západ a na východ, na sever a na juh; v tebe a v tvojom potomstve budú požehnané všetky pokolenia zeme.
Ja som s tebou a budem ťa chrániť všade, kam pôjdeš, a privediem ťa späť do tejto krajiny; neopustím ťa, kým nesplním, čo som ti sľúbil.“
Keď sa Jakub prebudil zo sna, povedal: „Skutočne, Pán je na tomto mieste a ja som o tom nevedel.“ A s chvením hovoril: „Aké hrozné je toto miesto! Tu je naozaj dom Boží a brána do neba.“ Keď Jakub ráno vstal, vzal kameň, čo mal položený pod hlavou, postavil ho ako pamätný stĺp a vylial naň olej. A toto miesto nazval Betel. Predtým sa mesto volalo Luza.
A Jakub urobil sľub: „Ak bude Boh so mnou, ak ma bude chrániť na ceste, po ktorej idem, ak mi dá chlieb na jedenie a šaty na zaodiatie, keď sa šťastne vrátim do domu svojho otca, Pán bude mojím Bohom a tento kameň, ktorý som postavil ako pomník, bude Božím domom.“
Počuli sme Božie slovo.
O. - V tebe mám dôveru, Pane, Bože môj.
Kto pod ochranou Najvyššieho prebýva * a v tôni Všemohúceho sa zdržiava,
povie Pánovi: „Ty si moje útočište a pevnosť moja; * v tebe mám dôveru, Bože môj.” - O.
Veď on sám ťa vyslobodí z osídel lovcov * a zo zhubného moru.
Svojimi krídlami ťa zacloní * a uchýliš sa pod jeho perute. - O.
Pretože sa ku mne pritúlil, vyslobodím ho, * ujmem sa ho, lebo pozná moje meno.
Keď ku mne zavolá, ja ho vyslyším * a budem pri ňom v súžení. - O.
O. - Aleluja. - Náš Spasiteľ Ježiš Kristus zničil smrť a evanjeliom zjavil život.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša 9,18-26
Keď Ježiš rozprával, pristúpil k nemu istý popredný muž, poklonil sa mu a povedal: „Pred chvíľkou mi zomrela dcéra; ale poď, vlož na ňu ruku a ožije.” Ježiš vstal a šiel za ním i so svojimi učeníkmi.
Vtedy k nemu odzadu pristúpila istá žena, ktorá dvanásť rokov trpela na krvotok, a dotkla sa obruby jeho odevu. Povedala si totiž v duchu: „Ak sa dotknem čo len jeho odevu, ozdraviem.”
Ježiš sa obrátil a keď ju zazrel, povedal: „Dúfaj, dcéra, tvoja viera ťa uzdravila.” A žena bola od tej hodiny zdravá.
Keď potom Ježiš prišiel do domu popredného muža a videl pískajúcich na píšťalách a rozrušený dav, povedal: „Odíďte! Dievča neumrelo, ale spí.” Oni ho vysmiali. Ale keď dav rozohnali, vošiel dnu, chytil dievča za ruku a ono vstalo. A chýr o tom sa rozniesol po celej krajine.
Počuli sme slovo Pánovo.
Čítanie z Knihy Genezis 32,22-32
Jakub vstal za noci, vzal so sebou svoje dve ženy, obe slúžky i jedenásť svojich synov a prešiel cez brod Jabok. Vzal ich a previedol ich i všetko, čo mu patrilo, cez potok a ostal sám.
Tu s ním až do rána zápasil nejaký muž. Keď onen videl, že ho nemôže zdolať, dotkol sa mu bedrového kĺbu a Jakubovi sa bedrový kĺb pri zápase s ním vykĺboval. Neznámy povedal: „Pusť ma, lebo už vychodí zora.“ On odvetil: „Nepustím ťa, kým ma nepožehnáš.“
Ten mu povedal: „Ako sa voláš?” On odpovedal: „Jakub.” A tamten povedal: „Nebudeš sa už volať Jakub, ale Izrael, lebo si zápasil s Bohom i s ľuďmi a zvíťazil si!“
Jakub sa ho pýtal: „Povedz mi svoje meno.” Onen mu odpovedal: „Prečo chceš vedieť moje meno?“ A požehnal ho tam.
Jakub nazval to miesto Fanuel, lebo si povedal: „Videl som Boha z tváre do tváre a ostal som nažive.“
Keď prešiel Fanuel, vyšlo slnko a on kríval pre svoje bedro. Preto Izraeliti až dodnes nejedia šľachy bedrového kĺbu, lebo onen sa dotkol šľachy Jakubovho bedrového kĺbu.
Počuli sme Božie slovo.
O. - Ja v spravodlivosti uzriem tvoju tvár, Pane.
Vypočuj, Pane, moju spravodlivú žiadosť, * všimni si moju prosbu pokornú.
Nakloň sluch k mojej modlitbe, * čo plynie z perí úprimných. - O.
Nech z tvojej tváre vyjde rozsudok o mne; * tvoje oči vidia, čo je správne.
Skúmaj moje srdce i v noci ma navštív, * skúšaj ma ohňom a nenájdeš vo mne neprávosť. - O.
K tebe, Bože, volám, lebo ty ma vyslyšíš. * Nakloň ku mne sluch a vypočuj moje slová.
Ukáž svoje predivné milosrdenstvo, * ty, čo pred protivníkmi pravicou zachraňuješ dôverujúcich v teba. - O.
Chráň ma ako zrenicu oka, * skry ma v tôni svojich perutí.
Ja však v spravodlivosti uzriem tvoju tvár * a až raz vstanem zo sna, nasýtim sa pohľadom na teba. - O.
O. - Aleluja. - Ja som dobrý pastier, hovorí Pán’ poznám svoje a moje poznajú mňa.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša9, 32-38
Ježišovi priviedli nemého človeka, posadnutého zlým duchom. On zlého ducha vyhnal a nemý prehovoril. Zástupy žasli a vraveli: „Také niečo sa ešte nikdy v Izraeli nestalo.”
Ale farizeji hovorili: „Mocou kniežaťa zlých duchov vyháňa zlých duchov.”
A Ježiš chodil po všetkých mestách a dedinách, učil v ich synagógach, hlásal o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu.
Keď videl zástupy, zľutoval sa nad nimi, lebo boli zmorené a sklesnuté ako ovce bez pastiera. Vtedy povedal svojim učeníkom: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu.”Počuli sme slovo Pánovo.
Čítanie z Knihy Genezis 41,55-57;42,5-7a.17-24a
Egyptská krajina začala hladovať a ľud volal k faraónovi o chlieb. On im povedal: „Choďte k Jozefovi a urobte všetko, čo vám povie.“
Hlad doľahol na celú egyptskú krajinu; Jozef otvoril všetky sýpky a predával Egypťanom obilie, lebo ich moril hlad. A k Jozefovi do Egypta prichádzali aj všetky okolité krajiny kupovať obilie, lebo núdza zachvátila celý svet.
S tými, čo putovali do Egypta nakúpiť obilie, prišli aj Izraelovi synovia, lebo aj v Kanaáne bol hlad. A Jozef bol vladárom v egyptskej krajine, na jeho pokyn sa predávalo ľuďom obilie.
Keď teda k nemu prišli jeho bratia a poklonili sa až po zem, on ich poznal; ale rozprával sa s nimi prísnejšie ako s cudzími a dal ich na tri dni do väzenia.
Na tretí deň ich z väzenia vyviedol a povedal: „Ak chcete žiť, urobte, čo som povedal; lebo ja sa bojím Boha. Ak ste úprimní, jeden váš brat ostane vo väzení. Vy choďte, zaneste domov obilie, čo ste kúpili, a priveďte ku mne vášho najmladšieho brata, aby sa dokázalo, že sú vaše reči pravdivé, aby ste neprišli o život.“
Oni urobili, ako povedal, a medzi sebou si vraveli: „Právom takto trpíme, lebo sme sa previnili proti nášmu bratovi: videli sme úzkosť jeho duše, keď nás úpenlivo prosil, a nepočúvali sme. Preto na nás doľahlo toto trápenie.“
A Ruben hovoril: „Nevravel som vám: Neprehrešte sa proti chlapcovi? A nepočúvali ste ma. Teraz sa od nás požaduje jeho krv.“
No nevedeli, že Jozef im rozumie, lebo sa s nimi rozprával prostredníctvom tlmočníka. Na chvíľku sa od nich odvrátil a plakal.
Počuli sme Božie slovo.
O. - Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami, ako dúfame v teba.
Oslavujte Pána citarou, * hrajte mu na desaťstrunovej lutne.
Spievajte mu novú pieseň, * nadšene mu hrajte a volajte na slávu. - O.
Pán marí úmysly pohanov, * navnivoč privádza myšlienky národov.
Ale Pánov úmysel trvá naveky, * myšlienky jeho srdca z pokolenia na pokolenie. - O.
Hľa, oko Pánovo bdie nad tými, čo sa ho boja, * nad tými, čo v jeho milosrdenstvo dúfajú,
aby ich zachránil pred smrťou * a v čase hladu nakŕmil. - O.
O. - Aleluja. - Priblížilo sa Božie kráľovstvo; kajajte sa a verte evanjeliu.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša 10,1-7
Ježiš zvolal svojich Dvanástich učeníkov a dal im moc nad nečistými duchmi, aby ich vyháňali a uzdravovali každý neduh a každú chorobu.
A toto sú mená dvanástich apoštolov: prvý Šimon, zvaný Peter, a jeho brat Ondrej, Jakub Zebedejov a jeho brat Ján, Filip a Bartolomej, Tomáš a mýtnik Matúš, Jakub Alfejov a Tadeáš, Šimon Kananejský a Judáš Iškariotský, ktorý ho potom zradil.
Týchto dvanástich Ježiš vyslal a prikázal im: „K pohanom nezabočujte a do samarijských miest nevchádzajte; choďte radšej k ovciam strateným z domu Izraela! Choďte a hlásajte: ‚Priblížilo sa nebeské kráľovstvo.’
Počuli sme slovo Pánovo.
Čítanie z Knihy Genezis 44,18-21.23b-29;45,1-5
Júda pristúpil bližšie k Jozefovi a dôverne vravel: „Prosím, pane môj, dovoľ, aby ti tvoj sluha povedal niekoľko slov, a nehnevaj sa na svojho sluhu; veď ty si ako faraón!
Môj pán sa prvý raz pýtal svojich sluhov: ‚Máte ešte otca alebo brata?’ A my sme vtedy odpovedali môjmu pánovi: ‚Máme staručkého otca a malého brata, ktorý sa mu narodil v starobe. Jeho brat po matke je už mŕtvy, a tak mu ostal len on po svojej matke; preto ho otec nežne miluje.’
A ty si svojím sluhom rozkázal: ‚Priveďte ho ku mne, aby som ho videl na vlastné oči. Ak nepríde s vami váš najmladší brat, neukazujte sa mi na oči!’
Keď sme potom došli k tvojmu sluhovi, nášmu otcovi, rozpovedali sme mu všetko, čo povedal môj pán.
A náš otec vravel: ‚Choďte znova a kúpte trochu pšenice.’ My sme mu odvrávali: ‚Nemôžeme ísť. Ak pôjde s nami náš najmladší brat, pôjdeme aj my; lebo bez neho sa nesmieme ukázať na oči tomu mužovi.
Na to nám tvoj sluha, náš otec, povedal: ‚Vy viete, že moja žena mi porodila len dvoch. Jeden odo mňa odišiel a ja som povedal: Divá zver ho zožrala! A doteraz ho niet. Ak vezmete odo mňa aj tohoto a niečo sa mu na ceste stane, privediete moje šediny bôľom do hrobu.’“
Jozef už nebol ďalej schopný ovládať sa pred tými, čo stáli okolo, a zvolal: „Vyjdite von všetci!“ A tak nebol nik pri ňom, keď sa dal poznať svojim bratom. Dal sa do hlasitého plaču, že ho počuli aj Egypťania a celý faraónov dom.
Potom Jozef povedal svojim bratom: „Ja som Jozef! Žije ešte môj otec?“ Ale bratia sa tak preľakli, že mu nemohli odpovedať. On sa im vľúdne prihováral: „No, poďte ku mne.“
A keď pristúpili bližšie, povedal: „Ja som Jozef, váš brat, ktorého ste predali do Egypta. No netrápte sa a nesužujte, že ste ma predali do krajiny, lebo to ma Boh poslal pred vami do Egypta na vašu záchranu.“
Počuli sme Božie slovo.
O. - Pamätáme, Pane, na divy, čo si učinil. Alebo: Aleluja.
Hlad privolal na krajinu * a poničil všetku zásobu chleba.
Pred nimi poslal muža, * Jozefa, ktorého predali za otroka. - O.
Putami jeho nohy zovreli * a jeho šiju železom;
no potom došlo na jeho slová, * Pán dokázal jeho nevinnosť. - O.
Vyslobodil ho posol kráľovsky, prepustil ho vládca národov;
ustanovil ho za pána svojho domu * a za správcu všetkého svojho majetku. - O.
O. - Aleluja. - Priblížilo sa Božie kráľovstvo: kajajte sa a verte evanjeliu.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša 10,7-15
Ježiš povedal svojim apoštolom: „Choďte a hlásajte: ‚Priblížilo sa nebeské kráľovstvo.’ Chorých uzdravujte, mŕtvych krieste, malomocných očisťujte, zlých duchov vyháňajte. Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte.
Neberte si do opaskov ani zlato ani striebro ani peniaze; ani kapsu na cestu si neberte ani dvoje šiat ani obuv ani palicu, lebo robotník si zaslúži svoj pokrm.
Keď prídete do niektorého mesta alebo dediny, vypytujte sa, kto je vás tam hoden. Tam potom ostaňte, kým nepôjdete ďalej.
Keď vojdete do domu, pozdravte ho! Ak ten dom bude toho hoden, nech naň zostúpi váš pokoj; ale ak toho hoden nebude, nech sa váš pokoj vráti k vám.
A keby vás niekto neprijal, ani vaše slová nevypočul, z takého domu alebo aj mesta odíďte a straste si prach z nôh. Veru, hovorím vám: Krajine Sodomčanov a Gomorčanov bude v deň súdu ľahšie ako takému mestu.”
Počuli sme slovo Pánovo.
Čítanie z Knihy Genezis 46,1-7.28-30
Izrael sa vydal na cestu so všetkým, čo mal. Keď došiel do Bersaby a priniesol Bohu svojho otca Izáka krvavú obetu, počul, ako ho Boh v nočnom videní volá: „Jakub, Jakub!“ On odpovedal: „Tu som!“
Hovoril mu: „Ja som Boh, Boh tvojho otca. Neboj sa zostúpiť do Egypta, lebo tam z teba urobím veľký národ. Ja ta pôjdem s tebou a ja ťa odtiaľ privediem späť; a Jozef ti vlastnou rukou zatlačí oči.“
Jakub sa teda pohol z Bersaby. Jeho synovia naložili jeho i svoje deti a ženy na vozy, čo poslal faraón na prevezenie starca, a vzali so sebou všetko, čo mali v krajine Kanaán. Tak prišli do Egypta Jakub a všetci jeho potomci: jeho synovia a vnuci, dcéry a celé jeho potomstvo.
Jakub poslal Júdu napred k Jozefovi, aby mu oznámil, že sa stretnú v Gessene. Keď prišli do kraja Gessen, Jozef dal zapriahnuť do svojho voza a išiel do Gessenu naproti svojmu otcovi. Keď ho uvidel, hodil sa mu okolo krku a dlho plakal v jeho objatí.
Tu Izrael povedal Jozefovi: „Teraz už spokojne zomriem, lebo som videl tvoju tvár a viem, že ma prežiješ.“
Počuli sme Božie slovo.
O. - Pane, spas ma; ochraňuj ma v čase súženia.
Spoľahni sa na Pána a dobre rob * a budeš bývať v svojej krajine a tešiť sa z bezpečia.
Hľadaj radosť v Pánovi * a dá ti, za čím túži tvoje srdce. - O.
O život bezúhonných sa stará Pán * a ich dedičstvo trvá naveky.
V nešťastí zahanbení nebudú * a v čase hladu budú nasýtení. - O.
Vyhýbaj zlu a dobre rob * a budeš mať domov naveky.
Lebo Pán miluje spravodlivosť * a neopúšťa svojich svätých.
Nespravodlivci navždy vyhynú * a pokolenie bezbožných bude zničené. - O.
Spása spravodlivých prichádza od Pána, * on je ich ochrancom v čase súženia.
Pán im pomôže a oslobodí ich, + vytrhne ich z rúk hriešnikov a zachráni ich, * lebo sa spoliehajú na neho. - O.
O. - Aleluja. - Keď príde Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša 10,16-23
Ježiš povedal svojim apoštolom: „Hľa, posielam vás ako ovce medzi vlkov. Buďte teda opatrní ako hady a jednoduchí ako holubice.
Chráňte sa ľudí, lebo vás vydajú súdom, budú vás bičovať vo svojich synagógach a pre mňa vás budú vláčiť pred vladárov a kráľov, aby ste vydali svedectvo im aj pohanom.
Ale keď vás vydajú, nestarajte sa, ako a čo budete hovoriť, lebo v tú hodinu vám bude dané, čo máte povedať. Veď to už nie vy budete hovoriť, ale Duch vášho Otca bude hovoriť vo vás.
Brat vydá na smrť brata a otec dieťa. Deti povstanú proti rodičom a pripravia ich o život. Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Ale kto vytrvá do konca, bude spasený.
Keď vás budú prenasledovať v jednom meste, utečte do druhého.
Veru, hovorím vám: Nebudete hotoví s izraelskými mestami, kým nepríde Syn človeka.”
Počuli sme slovo Pánovo.
Čítanie z Knihy Genezis 49,29-32;50,15-26
Jakub prikázal svojim synom: „Ja sa pripojím k svojmu ľudu; pochovajte ma s mojimi otcami v jaskyni Makpela, čo je na pozemku Hetejca Efrona oproti Mambre v krajine Kanaán, ktorú kúpil Abrahám aj s pozemkom od Hetejca Efrona na dedičné pohrebisko. Tam pochovali jeho ženu Sáru, tam je pochovaný Izák so svojou manželkou Rebekou a tam leží pochovaná aj Lia.“
Keď skončil túto reč, ktorou poúčal svojich synov, vyložil si nohy na lôžko a zomrel; a tak sa pripojil k svojmu ľudu.
Keď Jakub zomrel, Jozefovi bratia sa báli a vraveli si: „Len aby si nespomenul na príkorie, ktoré musel zniesť, a aby sa nám nepomstil za všetko zlo, čo sme mu vykonali!“ Preto mu odkázali: „Tvoj otec nám prikázal skôr, ako zomrel, aby sme ti jeho slovami povedali: ‚Prosím ťa, zabudni na zločin svojich bratov, na ich hriech a nehanebnosť, ktorej sa na tebe dopustili.’
Aj my ťa prosíme, aby si nám odpustil tento nehanebný čin; veď my uctievame Boha tvojho otca.“ Keď mu to hovorili, Jozef plakal.
Potom išli za ním sami bratia, sklonili sa pred ním a vraveli: „Sme tvoji sluhovia.“
Ale on im povedal: „Nebojte sa! Môžeme sa vari vzoprieť Božej vôli? Vy ste osnovali proti mne zlo, ale Boh to obrátil na dobré. Povýšil ma, ako vidíte, a tak zachránil mnoho ľudu. Nebojte sa už! Ja vás budem živiť, aj vaše deti.“
Tešil ich a milo a vľúdne sa im prihováral.
Tak býval Jozef i celý dom jeho otca v Egypte. Žil stodesať rokov a videl Efraimových synov až do tretieho pokolenia; aj synovia Machira, syna Manasseho, sa narodili na Jozefových kolenách.
Po tom všetkom povedal Jozef svojim bratom: „Po mojej smrti sa vás Boh ujme a vyvedie vás z tejto krajiny do krajiny, o ktorej prisahal Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi.“
A keď ich zaprisahal a povedal: „Boh vás navštívi; odneste z tohto miesta moje kosti so sebou,“ zomrel stodesať ročný. Zabalzamovali ho a uložili do rakvy v Egypte.
Počuli sme Božie slovo.
O. - Hľadajte, pokorní, Pána a srdce vám oživne.
Oslavujte Pána a vzývajte jeho meno, * rozhlasujte jeho skutky medzi národmi.
Spievajte mu a hrajte, * rozprávajte o jeho obdivuhodných skutkoch. - O.
Jeho svätým menom sa honoste; * nech sa radujú srdcia tých, čo hľadajú Pána.
Hľadajte Pána a jeho moc, * hľadajte vždy jeho tvár, - O.
vy, potomci Abraháma, Pánovho služobníka, * synovia Jakuba, vyvoleného Pánovho.
On, Pán, je náš Boh; * jeho rozhodnutia platia po celej zemi. - O.
O. - Aleluja. - Keď vás hanobia pre Kristovo meno, ste blahoslavení, lebo Duch Boží na vás spočíva.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša 10,24-33
Ježiš povedal svojim apoštolom: Žiak nie je nad učiteľa ani sluha nad svojho pána. Stačí, keď je žiak ako jeho učiteľ a sluha ako jeho pán. Keď pána domu nazvali Belzebulom, o čo skôr jeho domácich?!
Nebojte sa ich teda. Lebo nič nie je skryté, čo by sa neodhalilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo. Čo vám hovorím vo tme, hovorte na svetle, a čo počujete do ucha, rozhlasujte zo striech.
Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu. Skôr sa bojte toho, ktorý môže i dušu i telo zahubiť v pekle.
Nepredávajú sa dva vrabce za halier? A predsa ani jeden z nich nepadne na zem bez vedomia vášho Otca. Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané. Nebojte sa teda, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov.
Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach. Ale toho, kto mňa zaprie pred ľuďmi, aj ja zapriem pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach.”
Počuli sme slovo Pánovo.
Čítanie z Knihy Exodus 1,8-14.22
V Egypte nastúpil nový kráľ, ktorý Jozefa nepoznal. Ten povedal svojmu ľudu: „Pozrite, izraelský ľud je veľký a mocnejší ako my. Poďte, obozretne s ním niečo urobíme, aby sa nerozmnožoval; lebo keby sa proti nám strhla vojna, pridal by sa k našim nepriateľom a po našej porážke by odišiel z krajiny.”
A ustanovil nad nimi pracovných dozorcov, aby ich týrali ťažkými robotami; stavali faraónovi zásobovacie mestá Pitom a Rameses. No čím viac ich utláčali, tým väčšmi sa množili a vzrastali.
Egypťania sa priam desili Izraelitov, preto ich zotročili a ich život urobili neznesiteľným: ťažkou robotou s hlinou a tehlami a všetkými druhmi služobných prác na poli, do ktorých ich násilne nútili.
A faraón rozkázal všetkému svojmu ľudu: „Každého novonarodeného chlapca hoďte do rieky, dievča ponechajte.“
Počuli sme Božie slovo.
O. - Naša pomoc v mene Pánovom, ktorý stvoril nebo i zem.
Keby sa nás Pán nebol ujal, * nech to povie Izrael,
keby sa nás Pán nebol ujal, * keď ľudia povstali proti nám,
vari by nás živých boli prehltli, * keď proti nám blčala ich zúrivosť. - O.
Vari by nás bola voda zaliala * a riava sa prevalila cez nás.
Vari by sa boli prevalili cez nás * rozbúrené vody.
Nech je velebený Pán, * že nás nevydal ich zubom za korisť. - O.
Naša duša unikla ako vtáča * zo siete poľovníkov.
Slučka sa roztrhla * a my sme na slobode.
Naša pomoc v mene Pánovom, * ktorý stvoril nebo i zem. - O.
O. - Aleluja. - Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša 10,34-11,1
Ježiš povedal svojim apoštolom: „Nemyslite si, že som priniesol pokoj na zem. Nie pokoj som priniesol, ale meč. Prišiel som postaviť syna proti jeho otcovi, dcéru proti matke, nevestu proti svokre. A vlastní domáci budú človeku nepriateľmi.
Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden. A kto miluje syna alebo dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden. Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden. Kto nájde svoj život, stratí ho, a kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho.
Kto vás prijíma, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal.
Kto prijme proroka ako proroka, dostane odmenu proroka. Kto prijme spravodlivého ako spravodlivého, dostane odmenu spravodlivého.
A kto by dal piť jednému z týchto maličkých čo len za pohár studenej vody ako učeníkovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu.”
Keď Ježiš prestal poučovať svojich dvanástich učeníkov, odišiel odtiaľ učiť a kázať po ich mestách.
Počuli sme slovo Pánovo.
Čítanie z Knihy Exodus 2,1-15a
Šiel istý muž z Léviho rodu a vzal si ženu zo svojho kmeňa. Ona počala a porodila syna. Keď videla, že je pekný, ukrývala ho tri mesiace.
A keď ho už dlhšie skrývať nemohla, vzala prútený košík, vymazala ho asfaltom a smolou, vložila doň chlapca a položila ho do tŕstia na brehu rieky. Jeho sestra stála opodiaľ a sledovala, čo sa stane.
Tu prišla faraónova dcéra vykúpať sa v rieke a jej slúžky chodili po brehu rieky.
Keď zbadala v tŕstí košík, hneď poslala poň svoju slúžku. Tá ho priniesla, ona ho otvorila a videla plačúce dieťa. Pohnutá ľútosťou povedala: „To je hebrejské dieťa.“
Chlapcova sestra sa jej opýtala: „Mám ísť a zavolať hebrejskú ženu, ktorá ti chlapca odchová?” Ona odvetila: „Choď!”
Dievča odbehlo a zavolalo matku dieťaťa. Faraónova dcéra jej povedala: „Vezmi tohoto chlapca, odchovaj mi ho a ja ťa za to odmením.”
Žena chlapca vzala a chovala ho. A keď odrástol, odovzdala ho faraónovej dcére. Ona ho adoptovala za syna a dala mu meno Mojžiš, vraviac: „Vytiahla som ho z vody.”
Keď Mojžiš dospel, vyšiel k svojim bratom. Videl, ako ťažko pracujú a ako istý Egypťan bil jedného jeho hebrejského brata. Poobzeral sa a keď videl, že vôkol niet nikoho, Egypťana zabil a ukryl do piesku.
Keď vyšiel na druhý deň, zočil, ako sa bijú dvaja Hebreji. Útočníkovi povedal: „Prečo biješ svojho blížneho?“ Ten mu odvetil: „Kto ťa ustanovil za knieža a sudcu nad nami? Chceš zabiť aj mňa, ako si zabil toho Egypťana?” Mojžiš sa preľakol a povedal si: „Ako to len mohlo vyjsť najavo?“
Dozvedel sa o tom faraón a chcel Mojžiša zabiť. Ale Mojžiš pred faraónom ušiel a zdržiaval sa v krajine Madián.
Počuli sme Božie slovo.
O. - Hľadajte, pokorní, Pána a srdce vám oživne.
V bezodnom bahne viaznem a nemám pevnej pôdy pod nohami, * dostal som sa do hlbín vôd a zalieva ma príval. - O.
Ale ja, Pane, obraciam sa modlitbou k tebe * v tomto čase milosti.
Vypočuj ma, Bože, pre svoju veľkú dobrotu, * pre svoju vernosť mi pomôž. - O.
Som úbožiak, plný bolesti; * tvoja pomoc, Bože, ma pozdvihne.
Piesňou chcem Božie meno osláviť * a velebiť ho chválospevmi. - O.
Nech zvedia o tom ponížení a nech sa potešia; * hľadajte Boha a srdce vám oživne.
Lebo Pán vypočuje chudobných * a nepohŕda svojimi, keď sú v zajatí. - O.
O. - Aleluja. - Nezatvrdzujte dnes svoje srdcia, ale počúvajte Pánov hlas.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša 11,20-24
Ježiš začal robiť výčitky mestám, v ktorých urobil najviac zázrakov, pretože sa nekajali: „Beda ti, Korozain! Beda ti, Betsaida! Lebo keby sa v Týre a Sidone boli stali zázraky, ktoré sa stali u vás, dávno by boli robili pokánie v kajúcom rúchu a popole. Preto vám hovorím: Týru a Sidonu bude v deň súdu ľahšie ako vám.
A ty, Kafarnaum, vari sa budeš vyvyšovať až do neba? Do pekla zostúpiš! Lebo keby sa boli v Sodome diali zázraky, ktoré sa diali v tebe, bola by zostala po tento deň. Preto vám hovorím: Krajine Sodomčanov bude v deň súdu ľahšie ako tebe.”
Počuli sme slovo Pánovo.
Čítanie z Knihy Exodus 3,1-6.9-12
Mojžiš pásol ovce svojho tesťa, madiánskeho kňaza Jetra. Keď raz hnal stádo za púšť, došiel k Božiemu vrchu Horeb. Tam sa mu zjavil anjel Pána v plameni ohňa, čo šľahal z tŕňového kra. Videl, že ker horí plameňom, a nezhára.
Mojžiš si povedal: „Pôjdem sa pozrieť na tento zvláštny jav, prečo ker nezhára.“ Keď Pán videl, že sa prichádza pozrieť, Boh ho z tŕňového kra oslovil: „Mojžiš, Mojžiš!” On odpovedal: „Tu som.“ Pán povedal: „Nepribližuj sa sem! Zobuj si z nôh sandále, lebo miesto, na ktorom stojíš, je zem svätá.“ A pokračoval: „Ja som Boh tvojho otca, Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba.“ Mojžiš si zakryl tvár, lebo sa neodvážil hľadieť na Boha.
Pán mu povedal: „Krik Izraelových synov prišiel ku mne a videl som ich útrapy, ako ich Egypťania sužujú. Poď, pošlem ťa k faraónovi a vyvedieš môj ľud, synov Izraela, z Egypta.“
Mojžiš povedal Bohu: „Kto som ja, aby som šiel k faraónovi a vyviedol synov Izraela z Egypta?“ Ale on mu povedal: „Ja budem s tebou; a toto ti bude znamením, že som ťa ja poslal: Keď vyvedieš ľud z Egypta, na tomto vrchu budete slúžiť Bohu.”
Počuli sme Božie slovo.
O. - Milostivý a milosrdný je Pán.
Dobroreč, duša moja, Pánovi * a celé moje vnútro jeho menu svätému.
Dobroreč, duša moja, Pánovi * a nezabúdaj na jeho dobrodenia. - O.
Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti, * on lieči všetky tvoje neduhy;
on vykupuje tvoj život zo záhuby, * on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou. - O.
Pán koná spravodlivo * a prisudzuje právo všetkým utláčaným.
Mojžišovi zjavil svoje cesty * a synom Izraela svoje skutky. - O.
O. - Aleluja. - Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si zjavil maličkým tajomstvá Božieho kráľovstva.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša 11,25-27
Ježiš povedal: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tebe sa tak páčilo.
Môj Otec mi odovzdal všetko. A nik nepozná Syna, iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť.”
Počuli sme slovo Pánovo.
Čítanie z Knihy Exodus 3,13-20
Keď Mojžiš počul Pánov hlas z tŕňového kra, povedal Bohu: „Ja pôjdem k synom Izraela a poviem im: Poslal ma k vám Boh vašich otcov. A čo im poviem, keď sa ma opýtajú: ,Ako sa volá?’“ Boh povedal Mojžišovi: „Ja som, ktorý som.“ A dodal: „Toto povieš synom Izraela: Ten, ktorý je, ma k vám poslal.“
A Boh Mojžišovi ešte povedal: „Toto povieš synom Izraela: Jahve (Ten, ktorý je), Boh vašich otcov, Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba ma k vám poslal. Toto je moje meno naveky a takto ma budú volať po všetky pokolenia.
Choď, zhromaždi starších Izraela a povedz im: Zjavil sa mi Pán, Boh vašich otcov, Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba, a povedal mi: Bedlivo som vás pozoroval a videl som všetko, čo sa s vami deje v Egypte, a povedal som, že vás vyvediem z egyptskej poroby do krajiny Kanaánčanov, Hetejčanov, Amorejčanov, Ferezejčanov, Hevejčanov a Jebuzejčanov, do krajiny, ktorá oplýva mliekom a medom.
Oni počúvnu tvoj hlas; pôjdeš so staršími Izraela k egyptskému kráľovi a poviete mu: Zjavil sa nám Pán, Boh Hebrejov, a teraz musíme ísť na trojdňovú cestu na púšť priniesť obetu Pánovi, nášmu Bohu.
Ja viem, že vám egyptský kráľ nedovolí odísť, iba ak ho prinúti silná ruka. Preto vystriem svoju ruku a budem biť Egypt všetkými svojimi divmi, ktoré v ňom vykonám. Potom vás prepustí.“
Počuli sme Božie slovo.
O. - Pán večne pamätá na svoju zmluvu. Alebo: Aleluja.
Oslavujte Pána a vzývajte jeho meno, * rozhlasujte jeho skutky medzi národmi.
Pamätajte na divy, čo učinil, * na jeho znamenia a na výroky jeho úst. - O.
Večne pamätá na svoju zmluvu, * na sľub, ktorý dal pokoleniam tisícim,
na zmluvu, čo s Abrahámom uzavrel, * na prísahu, ktorou sa Izákovi zaviazal. - O.
Boh tam svoj národ rýchlo rozmnožil * a zdatnejším ho urobil od jeho nepriateľov.
Prevrátil im srdcia, že znenávideli jeho ľud * a ľstivo zaobchodili s jeho sluhami. - O.
Poslal svojho sluhu Mojžiša * a Árona, ktorého si vyvolil.
A oni medzi nimi ohlasovali jeho znamenia * a zázraky v Chámovej krajine. - O.
O. - Aleluja. - Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša 11,28-30
Ježiš povedal: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním.
Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.”
Počuli sme slovo Pánovo.
Čítanie z Knihy Exodus 11,10-12,14
Mojžiš a Áron robili pred faraónom mnohé zázraky, ale Pán zatvrdzoval faraónovo srdce a on neprepustil synov Izraela zo svojej krajiny.
Pán povedal Mojžišovi a Áronovi v Egypte: „Tento mesiac bude pre vás začiatočným mesiacom, prvým mesiacom v roku. Celej izraelskej pospolitosti povedzte: V desiaty deň tohoto mesiaca nech si každý zaobstará baránka pre svoju rodinu, baránka pre každý dom. Ak je rodina menšia a nevládala by zjesť baránka, nech sa spojí so susedom, čo býva jeho domu najbližšie, podľa počtu osôb, koľko stačí na zjedenie baránka.
Baránok musí byť bezchybný, jednoročný samček; môžete ho vybrať z oviec alebo kozliat. Budete ho opatrovať do štrnásteho dňa tohoto mesiaca; v predvečer ho celá izraelská pospolitosť obetuje.
Vezmú z jeho krvi a namažú ňou oboje verají a vrchný prah dverí na domoch, v ktorých ho budú jesť.
A v tú noc budú jesť mäso upečené na ohni a nekvasený chlieb s horkými zelinami. Nič nesmiete z neho jesť surové ani uvarené vo vode, teda len na ohni upečené. Zjete aj hlavu, nohy a vnútornosti. Nič z neho nesmie zostať do rána; keby z neho niečo zostalo, spálite to na ohni.
A budete ho jesť takto: Bedrá budete mať opásané, sandále na nohách a palicu v ruke. Budete jesť rýchlo, lebo je Pánova Pascha (čiže Pánov prechod).
V tú noc prejdem egyptskou krajinou a usmrtím všetko prvorodené v Egypte; človekom počnúc až po dobytok. A nad všetkými bohmi Egypta vykonám súd. Ja som Pán.
Krv na vašich domoch bude znamením, že v nich bývate. Uvidím krv a obídem vás; nezastihne vás nijaká pohroma, keď budem biť Egypt.
Tento deň bude pre vás pamätný a budete ho sláviť ako sviatok Pána; z pokolenia na pokolenie ho budete sláviť po všetky veky.”
Počuli sme Božie slovo.
O. - Vezmem kalich spásy a budem vzývať meno Pánovo. Alebo: Aleluja.
Čím sa odvďačím Pánovi * za všetko, čo mi dal?
Vezmem kalich spásy * a budem vzývať meno Pánovo. - O.
V Pánových očiach má veľkú cenu * smrť jeho svätých.
Som tvoj sluha a syn tvojej služobnice. * Ty si mi putá rozviazal: - O.
obetu chvály ti prinesiem * a budem vzývať meno Pánovo.
Splním svoje sľuby Pánovi * pred všetkým jeho ľudom. - O.
O. - Aleluja. - Moje ovce počúvajú môj hlas, hovorí Pán; ja ich poznám a ony idú za mnou.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša 12,1-8
V tom čase išiel Ježiš v sobotu cez obilné pole. Jeho učeníci boli hladní a začali trhať klasy a jesť.
Keď to videli farizeji, povedali mu: „Pozri, tvoji učeníci robia, čo neslobodno robiť v sobotu.”
On im povedal: „Nečítali ste, čo urobil Dávid, keď bol hladný on i jeho družina? Ako vošiel do Božieho domu a jedol obetované chleby, ktoré nesmel jesť ani on ani tí, čo boli s ním, ale iba kňazi’?
A v Zákone ste nečítali, že kňazi v sobotu porušujú v chráme sobotu, a predsa sú bez viny? No hovorím vám: Tu je niekto väčší než chrám.
Keby ste vedeli, čo to znamená: ‚Milosrdenstvo chcem, a nie obetu,’ neboli by ste odsúdili nevinných. Syn človeka je pánom aj nad sobotou.”
Počuli sme slovo Pánovo.
Čítanie z Knihy Exodus 12,37-42
Izraeliti sa pohli z Ramesesa do Sukotu; okolo šesťstotisíc pešo idúcich mužov, okrem detí. A s nimi šlo nespočetné množstvo iného ľudu a obrovské stáda oviec a dobytka.
Z cesta, ktoré si vzali z Egypta, napiekli nekvasené podpopolné chleby; cesto nemohlo vykysnúť, lebo ich z Egypta hnali a nedovolili im ani na chvíľku sa zdržať a pripraviť si jedlo na cestu.
Synovia Izraela bývali v Egypte štyristotridsať rokov. Po štyristotridsiatich rokoch práve v ten deň vyšli Pánove voje z egyptskej krajiny. Bola to noc bdenia, zasvätená Pánovi, keď ich vyviedol z Egypta. Túto noc majú sláviť na Pánovu počesť všetci Izraeliti z pokolenia na pokolenie.
Počuli sme Božie slovo.
O. - Lebo jeho milosrdenstvo je večné.Alebo: Aleluja.
Oslavujte Pána, lebo je dobrý, - O.
On pamätal na nás v našom ponížení, - O.
A oslobodil nás od našich nepriateľov, - O.
On pobil egyptských prvorodencov, - O.
On vyviedol Izraela spomedzi nich, - O.
mocnou rukou a vystretým ramenom, - O.
On rozdelil Červené more na dve časti, - O.
A Izraela previedol jeho stredom, - O.
V Červenom mori zatopil faraóna i jeho vojsko, - O.
O. - Aleluja. - V Kristovi Boh zmieril svet so sebou a nám odovzdal slovo zmierenia.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša 12,14-21
Farizeji vyšli von a radili sa o Ježišovi, ako ho zahubiť. Ježiš to vedel, preto odtiaľ odišiel. Mnohí šli za ním a on ich všetkých uzdravil, len im pohrozil, aby ho neprezradili. Tak sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš:
„Hľa, môj služobník, ktorého som si vyvolil, môj miláčik, v ktorom mám zaľúbenie. Vložím na neho svojho Ducha a oznámi právo národom. Nebude sa škriepiť, nebude kričať, nik nebude počuť na ulici jeho hlas.
Nalomenú trsť nedolomí, hasnúci knôtik nedohasí, kým neprivedie právo k víťazstvu. V jeho meno budú dúfať národy.”
Počuli sme slovo Pánovo.